Uzavretiu dohody o prímerí v Pásme Gazy a prepustení rukojemníkov bránia nezhody týkajúce sa budúcej vojenskej prítomnosti Izraela v pobrežnej enkláve a prepustenia palestínskych väzňov. Vo štvrtok (22. 8.) to uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na desať nemenovaných zdrojov.
Spory podľa nich vyplývajú z nových požiadaviek Izraela, ktorý ich predstavil po tom, ako palestínske militantné hnutie Hamas prijalo verziu návrhu na prímerie, v máji prezentovanú americkým prezidentom Joeom Bidenom.
Všetky zdroje oboznámené s minulotýždňovým kolom rokovaní tvrdia, že Hamas je obzvlášť znepokojený podmienkou ponechať izraelské jednotky rozmiestnené pozdĺž koridoru Necarim v severnej časti Pásma Gazy. Práve ten bráni Palestínčanom vo voľnom pohybe medzi severom a juhom, ako aj vo Filadelfskom koridore, páse územia na hranici medzi Egyptom a Pásmom Gazy.
Druhého z menovaných koridorov sa izraelská armáda zmocnila ešte v máji po zničení desiatok tunelov pod ním, ktoré podľa nej slúžili na pašovanie zbraní militantným skupinám v Gaze.
Vďaka obsadeniu Filadelfského koridoru má Izrael podľa Reuters v súčasnosti kontrolu nad hranicou Pásma Gazy s Egyptom, ako aj priechodom Rafah – jediným priechodom enklávy, ktorý nehraničí s Izraelom.
Zmena na poslednú chvíľu
Hamas sa podľa jedného zo zdrojov domnieva, že Izrael zmenil svoje požiadavky „na poslednú chvíľu. Zároveň sa obáva, že na akékoľvek ústupky z jeho strany bude Izrael reagovať ďalšími podmienkami.
Tlačové oddelenie radikálneho hnutia sa k článku Reuters bezprostredne nevyjadrilo, podobne ako kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua nereagovala na otázky týkajúce sa rokovaní.
Hamas v nedeľňajšom vyhlásení tvrdil, že návrh dohody predstavený po minulotýždňových rozhovoroch sa príliš podobal na Netanjahuove nové požiadavky. Hnutie preto vyzvalo sprostredkovateľské krajiny, aby sa držali implementácie júlovej verzie predbežnej dohody namiesto organizovania nových rokovaní.
Kancelária Netanjahua ešte pred rokovaniami poprela predloženie nových požiadaviek a uviedla, že premiérovo stanovisko vychádza z májového návrhu, ktorý predpokladá, že do severnej časti Gazy sa budú môcť cez koridor Necarim vrátiť iba neozbrojený civilisti.
Návrat civilistov
Izrael v rámci nového návrhu podľa nej žiada zriadiť vopred odsúhlasený mechanizmus, aby sa zabezpečil návrat civilistov. Podľa Reuters to však naznačuje, ale priamo nepomenúva izraelskú vojenskú prítomnosť v Necarime s cieľom zabrániť pohybu militantov Hamasu.
Istý zdroj v tejto súvislosti povedal, že Izrael navrhol, aby sa na návrate nebojujúcich osôb do severnej časti Gazy dohodlo „neskôr“. To podľa neho niektorí sprostredkovatelia aj Hamas vnímali ako ústup Izraela od predchádzajúceho záväzku stiahnuť sa z koridoru a umožniť voľný pohyb v rámci enklávy.
Predstavitelia Hamasu tiež hovoria, že Izrael uvalil veto na prepustenie približne stovky palestínskych väzňov. Išlo vraj aj o starších ľudí a osoby, ktorým zostáva viac ako 20 rokov do konca trestu.
Otázka Palestínčanov väznených v Izraeli, ktorí majú byť prepustení v rámci dohody o výmene za rukojemníkov zadržiavaných Hamasom od útoku na Izrael zo 7. októbra 2023, sa predtým podľa Reuters považovala za menej náročnú na vyriešenie.
Hlavným sporným bodom je v súčasnosti izraelský postoj, že mnohí z prepustených palestínskych väzňov by mali byť okamžite deportovaní a odísť do exilu mimo Izraela, Západného brehu Jordánu alebo Pásma Gazy. Uviedol to jeden z diplomatov a dvaja predstavitelia Hamasu.
