Extrémne horúčavy si v európskom regióne, ktorý zahŕňa Európu a Strednú Áziu, vyžiadajú viac ako 175-tisíc obetí ročne. Ich počet sa bude zvyšovať.
Okrem toho sa Európa otepľuje najrýchlejšie zo šiestich regiónov, ktoré WHO monitoruje. Teploty pritom stúpajú približne dvakrát rýchlejšie ako celosvetový priemer. Uvádza sa to v tlačovej správe WHO.
Pred niekoľkými dňami generálny tajomník OSN António Guterres v reakcii na smrteľné účinky zvyšujúcich sa teplôt na celom svete vydal výzvu na boj proti extrémnym horúčavám.
V niektorých častiach sveta už klimatická kríza spôsobuje, že teploty dosahujú neznesiteľné hodnoty. Odhady ukazujú, že v rokoch 2000 až 2019 bolo na celom svete každoročne zaznamenaných približne 489-tisíc úmrtí súvisiacich s teplom, pričom na európsky región pripadá 36 percent, čo predstavuje v priemere 176 040 úmrtí ročne.
Vo výzve generálneho tajomníka sa uvádzajú štyri kľúčové oblasti činnosti, ktoré sa týkajú starostlivosti o zraniteľné osoby, ochrany pracovníkov, zvýšenia odolnosti ekonomík a spoločností a obmedzenia nárastu globálnej teploty na 1,5 stupňa Celzia.
Nárast úmrtí spôsobených teplom
Európsky región zaznamenal za posledných 20 rokov 30-percentný nárast úmrtí spôsobených teplom, pričom počet úmrtí spôsobených teplom vzrástol takmer vo všetkých 53 skúmaných krajinách regiónu.
Horúčavy sú hlavnou príčinou úmrtí súvisiacich s klímou v tomto regióne. Teplotné extrémy zhoršujú chronické ochorenia vrátane kardiovaskulárnych, respiračných a cerebrovaskulárnych ochorení, duševných chorôb a ochorení súvisiacich s cukrovkou.
Extrémne horúčavy sú problémom najmä pre starších ľudí, najmä tých, ktorí žijú osamelo. Môže tiež predstavovať dodatočnú záťaž pre tehotné ženy.
