Hrozno na obľúbený burčiak tento rok dozrelo skôr. Vo viniciach sa začínajú oberačky, no a prvý produkt sezóny môžu vinári stáčať už v týchto dňoch. Oveľa častejšie prvý burčiak ochutnávali až v druhej polovici augusta.
Kombajny už vyšli aj do viníc vo Veľkom Záluží, kde bežne hrozno zbierajú až na prelome augusta a septembra. Prvá ide na spracovanie odroda vhodná práve na burčiaky a mladé vína.
„Iršai Oliver je taká odroda, ktorá rýchlo stráca kyseliny, takže určite to pomôže, keď sa oberie v správnom termíne. Cukornatosť vyše 18, kyseliny ešte okolo šesť, šesť a pol, takže ideálny čas,“ skonštatoval vinohradník vinárstva v Topoľčiankach Roman Komárňanský.
„V tomto roku je to naozaj v rekordnom čase. Ide asi o prvú alebo druhú najskoršiu oberačku,“ uviedol zástupca vinárstva v Topoľčiankach Samuel Waldner.
Rýchlejšiemu dozretiu hrozna pomohlo slnko a horúčavy. Na bežný termín dorobenia burčiakov, ktorý v minulosti zákon určoval na 15. august, čakať nemôže. Aj tradičný nápoj preto bude skôr.
„Budú kvalitné a veľmi dobré, voňavé, to hrozno je naozaj pekne vyzreté, takže niet sa čoho obávať,“ zhodnotil Waldner.
Možnosť uvádzať burčiaky na trh skôr ako výnimku udelilo ministerstvo pôdohospodárstva. Naposledy takáto situácia pred šiestimi rokmi, v roku 2018.
„Vnímame klimatické zmeny, že je tu teplejšie, ročníky sa nám veľmi od seba odlišujú. Potrebujeme aj my meniť čas, kedy sa začína zber,“ povedala predsedníčka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslava Kaňuchová.
Na vinič vplýva zmena klímy
Zmena klímy má vplyv aj na výsledné produkty z hrozna, najmä v prípade samotného vína. „Prospieva predovšetkým modrým muštovým odrodám, čiže odrodám určeným na výrobu červených vín. Takže dostávame sa na také tie vína v podobnej kvalite, napríklad ako majú Francúzi, prípadne Španieli,“ ozrejmil odborník zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Jakub Mankovecký.
„Naopak, krajiny, ako je Taliansko, Francúzsko, Španielsko, majú veľké problémy a do budúcna ich budú mať čím ďalej, tým väčšie. Hovorí sa, že dokonca nebudú schopní vôbec produkovať víno a pestovať vinič. Takže naozaj perspektíva u nás je,“ upozornila predsedníčka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslava Kaňuchová.
Rozloha vinohradov však klesá, aktuálne dosahuje asi 12-tisíc hektárov.
