Inštitút oddlženia sa na Slovensku zneužíva. Mal by pomáhať poctivým ľuďom, nie odsúdeným. Pripomína to Asociácia slovenských inkasných spoločností.
Podľa nej inštitút oddlženia zneužívajú ľudia odsúdení za daňové podvody alebo takí, ktorí by vedeli svoje dlhy splácať. Už viac ako štyri roky vyzýva na zmenu legislatívy, no bezvýsledne. Ministerstvo spravodlivosti zatiaľ žiadne zmeny neplánuje.
Podľa Asociácie inkasných spoločností o úplné oddlženie žiadajú aj ľudia, ktorí sú odsúdení za daňové podvody. „Môže si podať návrh na oddlženie aj osoba, ktorá je trestne stíhaná, ale aj právoplatne odsúdená, ak jej nie je uložený trest odňatia slobody,“ uviedla advokátka Katarína Králičková.
Zneužívaniu inštitútu oddlženia sa v reportáži v relácii Aktuálne :24 venovala redaktorka Lea Hubová:
Zároveň o úplné oddlženie žiadajú aj takí, ktorí by svoje dlhy vedeli splácať.
„Ten, kto má vyššiu ako priemernú mzdu a vidíme, že čerpal nejaký lízing, vidíme. že za dovolenku zaplatil dvetisíc eur, ten človek by mal vedieť sa mal trošku uskromniť a uhradiť svoje dlhy, a nie tváriť sa, že ja som ten, kto najviac potrebuje to oddlženie,“ myslí si viceprezident Asociácie slovenských inkasných spoločností Pavol Jakubov.
Roky žiadané zmeny
Podľa asociácie býva inštitút oddlženia zneužívaný. Roky žiada, aby došlo k úprave podmienok pre vstup do oddlženia.
„Ak by v procese oddlženia niekto zanalyzoval každý jeden prípad oddlženia a posúdil, či daný človek je schopný splácať nejakú mesačnú splátku, alebo či je hodný na úplne oddlženie,“ pokračoval Pavol Jakubov.
„Nekalé konanie na strane dlžníka nemožno úplne vylúčiť zrejme nikdy. Ministerstvo spravodlivosti starostlivo vyhodnocuje podnety na zmeny právnej úpravy. Nateraz o takejto právnej úprave neuvažujeme,“ skonštatovala Miriam Gašparíková z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti.
Ročne sa dlhov zbaví približne deväťtisíc ľudí, ale len 10 percent z nich ich zaplatí aj svojim veriteľom.
Podľa Pavla Jakubova na dlhy doplácajú firmy, ktoré peniaze dlžníkom poskytli. „Vlastne taký daňový dlžník sa potom môže zbaviť dlhov z titulu iných pohľadávok, napríklad z neuhradených faktúr voči dodávateľom,“ podotkol.
„Súdy nie sú štátne orgány zaoberajúcou sa správou pohľadávok veriteľa, ale sú orgánmi súdnej ochrany. Je preto v záujme veriteľa, aby sa staral o svoj majetok vrátane pohľadávok,“ dodala Gašparíková.
Advokátka Katarína Králičková upozorňuje, že firmy by si mali dávať pozor na to, komu svoje produkty ponúkajú a či ich vie kupujúci aj splácať.
