Na hlavný obsah

Mladí ľudia odmietajú dvíhať telefón: Volanie pre nich nie je normou, spôsobuje im úzkosť a značí zlé správy

To, že mladí ľudia netelefonujú neznamená, že nie sú v kontakte so svojimi priateľmi.

Mladí ľudia odmietajú dvíhať telefón: Volanie pre nich nie je normou, spôsobuje im úzkosť a značí zlé správy
Ilustračná snímka ženy s mobilom. Foto: RTVS

Štvrtina ľudí vo veku 18 až 34 rokov nikdy nedvíha telefón. Zvonenia telefónu ignorujú, odpovedajú prostredníctvom textových správ, alebo si vyhľadávajú neznáme telefónne čísla na internete. Ukázal nedávny prieskum spoločnosti Upswitch, na ktorom sa zúčastnilo 2 000 ľudí. Informoval o ňom web stanice BBC.

Podľa prieskumu 70 percent ľudí vo veku 18 až 34 rokov dáva prednosť textovým správam pred telefonátmi. Zatiaľ čo pre staršie generácie je telefonovanie bežná vec. Mladí ľudia si nikdy nezvykli hovoriť po telefóne a príde im to divné. Volanie pre nich nie je normou, povedala psychologička Elena Touroniová.

Preto v mladých ľuďoch zazvonenie telefónu, alebo tiché rozsvietenie jeho obrazovky, keďže nikto mladší ako 35 rokov snáď nemá zapnuté vyzváňanie, môže vyvolávať obavy z najhoršieho. Viac ako polovica respondentov v prieskume Upswitch priznala, že nečakaný telefonát v ich očiach značí zlé správy.

Asociácia s niečím negatívnym

Psychoterapeutka Eloise Skinnerová tvrdí, že úzkosť z telefonátov pramení z asociácie s niečím negatívnym, z pocitu zlej predtuchy alebo strachu. „S tým, ako sú naše životy čoraz viac vyťažené a pracovné povinnosti nepredvídateľné, máme menej času zavolať svojim kamarátom, aby sme si pohovorili. Telefónne hovory sú tak čoraz viac vyhradené pre dôležité životné správy, ktoré môžu byť často komplikované a náročné, „dodala.

„To je presne ono,“ povedal 26-ročný Jack Longley a dodal, že neznáme čísla nikdy nedvíha, pretože na druhej strane sú buď podvodníci alebo predajcovia cez telefón. „Je jednoduchšie hovory ignorovať, ako skúmať, ktoré z nich sú legitímne,“ povedal Longley.

To, že mladí ľudia netelefonujú, však neznamená, že nie sú v kontakte so svojimi priateľmi. „Naše skupinové chaty sú počas celého dňa plné banálnych správ, meme, klebiet a najnovšie aj hlasových správ,“ napísala Yasmin Rufo pre BBC. Mnohé konverzácie prebiehajú na sociálnych sieťach, najmä na Instagrame a Snapchate, kde sa popri texte dajú ľahko zverejniť obrázky alebo meme.

Kým na odmietaní telefonátov sa mladé generácie zhodnú, hlasové správy ich rozdeľujú. V prieskume 37 percent osôb vo veku 18 až 34 rokov uviedlo, že hlasové správy sú ich obľúbeným spôsobom komunikácie. Pritom vo vekovej skupine 35 až 54 rokov dáva hlasovým odkazom prednosť pred volaním iba jedno percento osôb.

Vyhnutie sa telefonátu v zamestnaní

Do akej miery však fóbia z telefonovania v osobnom živote môže začať ovplyvňovať pracovný život? Henry Nelson-Case je 31-ročný právnik a tvorca série videí „preťažených mileniálov“, s ktorou sa možno až bolestivo stotožniť.

Scénky stvárňujú úzkosť z poslania celofiremného e-mailu, zdvorilé odmietnutie práce nadčas a samozrejme jedna je o zamestnancovi, ktorý urobí čokoľvek, aby sa vyhol telefonátu. Nelson-Case sa nechal počuť, že telefonovanie neznáša kvôli úzkosti spojenej s hovormi v reálnom čase, možným trapasom, nenájdeniu odpovede a tlaku na okamžitú reakciu.

„Telefonovanie je viac odhaľujúce a vyžaduje vyššiu mieru intimity. Zatiaľ čo zasielanie správ umožňuje odstup a nadviazanie kontaktu bez pocitu zraniteľnosti,“ povedala psychologička Touroniová.

Dunja Relicová, 27-ročná právnička, vyhlásila, že sa v práci vyhýba telefonátom, pretože „môžu byť časovo náročné a zdržiavať od plnenia úloh“. Skinnerová to opisuje ako pocit, že „toto mohol byť e-mail“.

„Čoraz viac si chránime svoj čas a volanie vyžaduje, aby príjemca prerušil svoj deň a venoval sa konverzácii. Čo je ťažké pre ľudí, ktorí pracujú na viacerých úlohách naraz,“ povedala.

Schopnosť spontánne komunikovať

Vytráca sa však s uprednostňovaním neverbálnej komunikácie a tendenciou pracovať z domova schopnosť spontánne a neformálne hovoriť s ostatnými? Ak bude súčasný trend pokračovať, je možné, že stratíme pocit blízkosti a kontaktu. „Keď verbálne komunikujeme, cítime väčší súlad, či už pocitový, profesionálny alebo osobný. Takýto kontakt môže viesť k väčšiemu pocitu naplnenia, najmä na pracovisku,“ dodala Skinnerová.

Pred 25 rokmi sa ľudia nepochybne bránili prechodu z faxu na e-mail, no vďaka tejto zmene sa komunikácia stala oveľa efektívnejšou. Možno nastal čas uvedomiť si silu textu a rovnako ako sa ľudia zbavili faxu v 90. rokoch, môžu opustiť obávané telefonáty v roku 2024.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet