Medzigeneračná nerovnosť, neregulované sociálne siete, neúmerne nízke mzdy, neisté zamestnania a klimatická kríza. To sú len niektoré z faktorov, ktoré spôsobujú nebezpečný a alarmujúci celosvetový nárast zlého duševného zdravia medzi mladými ľuďmi. Varovalo konzorcium odborníkov, ktoré citoval spravodajský server The Guardian.
Výskum komisie The Lancet Psychiatry viedol výkonný riaditeľ austrálskeho strediska Orygen Centre of Excellence in Youth Mental Health, profesor Patrick McGorry. Tento odborník v oblasti psychiatrie uviedol, že ide v súčasnosti „o najzávažnejší problém verejného zdravia“.
„Keby k rovnako rýchlemu zhoršovaniu zdravotného stavu dochádzalo v akejkoľvek inej oblasti zdravotníctva, ako je cukrovka alebo rakovina, vlády by začali prijímať dramatické opatrenia,“ povedal Mcgorry.
Správa uvádza, že zatiaľ čo duševné choroby predstavujú najmenej 45 percent všetkých chorôb u ľudí vo veku od desať do 24 rokov, na duševnú zdravotnú starostlivosť sú venované len dve percentá celosvetových rozpočtov na zdravotníctvo. A dokonca aj v najbohatších krajinách sveta je pokrytá menej ako polovica tejto potreby, uvádza správa.
Súčasnú generáciu obklopuje neistota
Podľa McGorryho sú postoje spoločnosti voči mladým ľuďom a ich potrebám často rozpoltené. „Sme svedkami veľkej roztrieštenosti spoločnosti, ktorá je v skutočnosti spôsobená ekonomickou teóriou neoliberalizmu, kde je všetko tovarom,“ povedal.
Globálny dôraz na individualizmus a konkurenciu podľa neho ničí sociálne väzby. Podkopáva verejné blaho a služby, a posilňuje postavenie škodlivých priemyselných odvetví a korporácií.
„Na prvý pohľad sa môže zdať, že predchádzajúce generácie to mali vzhľadom na veľkú hospodársku krízu, svetové vojny a jadrové hrozby ťažšie,“ tvrdil McGorry.
„V skutočnosti však súčasnú generáciu obklopuje oveľa menej istoty a nádeje do budúcnosti. Výzvy, ktorým dnešná generácia mladých ľudí čelí, sú bezprecedentné, sú zničujúce a sú horšie ako kedykoľvek predtým,“ dodal.
Uviedol, že v mnohých krajinách je priemerná cena domu niekoľkonásobkom priemerného ročného platu. Okrem toho, zle regulované sociálne siete a digitálne platformy, ktoré sú hnacím motorom politickej polarizácie, spôsobujú, že sa mladí ľudia cítia čoraz izolovanejší.
„Na týchto platformách, za ktoré sú zodpovední technologickí giganti, sa deje veľa škodlivých vecí. Navyše si sami tvoria svoje zákony,“ dodal. „Problémom nie sú mladí ľudia, alebo to, že by sme ich mali obmedzovať. Mali by sme pre nich z digitálneho prostredia urobiť bezpečné miesto,“ povedal Mcgorry.
„Neustále sú online“
Jednou z poradkýň strediska Orygen je 23-ročné dievča, ktoré si želalo byť identifikované len ako Li. S online pornografiou sa podľa svojich slov prvýkrát stretla, keď mala iba 12 rokov. To malo trvalý a zničujúci dopad na jej sebavedomie a vnímanie vlastného tela.
„Na internete je veľa obsahu pre dospelých a často mu môžete byť vystavení úplne bez svojho pričinenia,“ povedala Li. „Mala som pocit, že internet je pre mňa miestom, kam môžem utekať alebo sa spojiť s ďalšími ľuďmi z celého sveta, ktorí majú podobné skúsenosti ako ja. Ale namiesto toho som bola vystavená neregulovaným, zlým veciam a generácia mojich rodičov tomu veľmi nerozumie,“ upozornila.
Výskum, ktorého spoluautormi boli psychiatri, psychológovia, výskumní pracovníci i mladí ľudia, uvádza, že dospievajúci sú najväčšími užívateľmi internetu. Často sú „neustále“ online, čo môže škodiť a ohrozovať duševné zdravie.
„Duševné zdravie, ktoré je už po desaťročia hlavným zdravotným a sociálnym problémom ovplyvňujúcim životy a budúcnosť mladých ľudí, vstúpilo do nebezpečnej fázy,“ varuje výskum.
Krajiny s nižším príjmom
Sprievodná analýza, ktorú vykonala vysoká škola King’s College London, uvádza, že väčšina dôkazov, o ktoré sa správa komisie opiera, pochádza z krajín s vysokými príjmami. To predstavuje ďalší problém, pretože 90 percent detí a dospievajúcich žije v krajinách s nízkymi a strednými príjmami. „Záťaž na duševné zdravie je tam najvyššia“, píše sa v analýze.
V krajinách s nízkymi a strednými príjmami môže byť takmer stopercentný nedostatok dostupných služieb v oblasti duševného zdravia, dodala hovorkyňa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Carla Drysdaleová.
Samovražda je najčastejšou príčinou úmrtia osôb vo veku 15 až 44 rokov v Austrálii, 15 až 19 rokov na Novom Zélande a 15 až 39 rokov v Indii.
