Od invázie vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom do vtedajšieho Československa uplynulo 56 rokov.
Vojenský manéver zastavil reformný proces Alexandra Dubčeka a na dve dekády zobral Čechom a Slovákom prebúdzajúcu sa slobodu a demokraciu.
Dobre zorganizovaná vojenská akcia však zlyhala politicky. Nástup kolaborantskej bábkovej vlády narazil na masívny odpor obyvateľstva, ktoré tanky v uliciach nevidelo ako bratskú pomoc, ale ako neodôvodnenú okupáciu.
Vpádu vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa sa v relácii Rádiožurnál v Rádiu Slovensko venoval redaktor Marián Žáry Kukelka:
Obyvatelia vtedajšieho Československa sa o invázii dozvedeli ešte z nočného vysielania rozhlasu. Po celom území spoločného štátu dali vojakom v tankoch jasne vedieť, že nie sú vítaní.
Nezaobišlo sa to bez násilia. O život prišli desiatky ľudí, stovky utrpeli zranenia. Akcia pod krycím názvom Dunaj však zlyhala politicky. Pôvodný plán na vymenovanie bábkovej vlády, ktorý zosnovali domáci dogmatici na čele s Vasilom Bilakom, sa nakoniec neuskutočnil.
„Tým, že ľudia masovo veľmi spontánne vyšli do ulíc, zmenili sa celé tie plány a aj Brežnev si potom napokon uvedomil, že nie je možné stavať na tom kolaborantskom krídle,“ vysvetlil Historik z ústavu pamäti národa Peter Jašek.
Nepokojnú situáciu v uliciach upokojoval prostredníctvom rozhlasového vysielania aj prezident Ludvik Svoboda.
Delegácia českých predstaviteľov štátu bola nakoniec v Moskve nútená podpísať dokumenty, ktoré zotrvanie cudzích vojsk našom území legalizovali. Alexander Dubček ich podpísal ako posledný. Cudzie vojská nakoniec opustili naše územie až o dlhých 23 rokov, v júni 1991.
