Partizánsku nemocnicu v Západných Tatrách začali rekonštruovať. Objekt postupne chátral. Počas druhej svetovej vojny našlo v nemocnici útočisko štrnásť ranených partizánov. V mrazivých podmienkach tam prežili viac ako dva mesiace.
Betónové múry boli zničené a viaceré drevené časti prehnité. Na výročie Slovenského národného povstania sa zrub dočkal kompletnej obnovy.
„Opravil sa kamenný základ, vymenili sa všetky zhnité drevá, čiže po celom obvode ten najspodnejší rad do výšky jedného dvoch až troch driev bol zhnitý. Ten zrub sa nadvihol, vymenil sa, opravila sa celá strešná krytina,“ priblížil vedúci Ochranného bodu Roháče Správy Tatranského národného parku (TANAP) Juraj Majerčák.
Peniaze na obnovu získal Zväz protifašistických bojovníkov. „Celú prerábku realizuje dobrovoľná miestna horská služba. Dokáže sem prísť 15 až 20 chlapov, ktorí pracujú. Boli tu veľmi komplikované vynášky. Vyniesli sme okolo päť ton materiálu,“ dodal Majerčák.
Zrubový objekt samotní partizáni nepostavili. Stál tu ešte pred vojnovým obdobím a slúžil lesníkom a poľovníkom.
Histórii partizánskej nemocnice v Roháčoch sa v Správach venoval redaktor Erik Vrábel:
Náhodne objavený kôň a kilá hrachu
V mrazivých a náročných horských podmienkach tu partizáni prebývali od 7. decembra 1944 do 11. februára 1945. Jedinou ich záchranou pred smrťou bol náhodne objavený kôň a niekoľko kilogramov hrachu. Pili roztopený sneh. V partizánskej nemocnici ich bolo štrnásť. Medzi nimi aj mladý medik Juraj Bernát.
„Študent lekár, mal dva roky vysokej školy, robil štvrtý semester. Bol to ich lekár, ktorý sa o nich staral a jednému z nich aj amputoval prsty na nohách. Mal iba hypermangán na umŕtvenie, nejaký alkohol,“ priblížil Klub seniorov Horskej služby Milan Mikláš.
Približne pol hodinu chôdze od partizánskej nemocnice v doline Zverovka boli nemecké vojská. Zakopané bolo už v tom čase oslobodené. Cez hlboký sneh sa Juraj Bernát vybral po pomoc do Poľska.
„Išiel tú cestu prvýkrát, zhruba vedel, že kde leží Zakopané. V podstate si mohol vydýchnuť až vtedy, keď natrafil na prvú partizánsku hliadku v Chocholowskej doline,“ uviedol člen Združenia protifašistických bojovníkov Ján Krušpán.
Akcia trvala niekoľko dní
V Zakopanom zmobilizovali poľských horských záchranárov a vybrali sa na pomoc do partizánskej nemocnice v Roháčoch. Dodnes to považujú za jednu z najťažších záchranných akcií, ktorá trvala niekoľko dní.
„Prežili všetci, aj do Zakopaného prišli všetci. Prežil aj ten, čo mal amputované Bernátovou dýkou palce na nohách,“ dodal Milan Mikláš z Klubu seniorov Horskej služby.
Nemci celý čas partizánsku nemocnicu hľadali. Nakoniec ju našli a vypálili. To však už partizáni boli v poľskom Zakopanom. Autentickú kópiu partizánskej nemocnice postavili na rovnakom mieste v roku 1969.
