Počet práceneschopných ľudí oproti vlaňajšku vzrástol. Informovala o tom Sociálna poisťovňa. Priemerná PN je asi mesiac a pol, čo spôsobuje problémy najmä zamestnávateľom. Jej dĺžku pripisujú horšej zdravotnej dostupnosti. Odborníčka na všeobecné lekárstvo to vidí inak.
Sociálna poisťovňa eviduje takmer pol milióna PN. Práceneschopných ľudí v prvej polovici tohto roka, oproti rovnakému obdobiu vlani, pribudlo.
Rozdiel medzi východom a západom
„Maródujeme častejšie, ale maródujeme kratšie. V porovnaní s prvým polrokom 2023 to bolo o pol dňa kratšie,“ ozrejmil hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Veľký rozdiel je medzi východným a západným Slovenskom. Priemerná PN napríklad v Prešovskom kraji trvá približne 54 dní, v bratislavskom je to o 20 dní menej. Podľa ekonomického analytika si ľudia maródku zbytočne nepredlžujú.
„Snažia sa vrátiť do práce čo najskôr. Je to aj z toho dôvodu, že máme veľmi nízku mieru náhrady,“ skonštatoval ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov Ján Košč.
Nárastu práceneschopných ľudí sa v Správach venoval redaktor Radoslav Šebo:
Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské až od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Od Sociálnej poisťovne dostáva 55 percent z denného vymeriavacieho základu. Prvých 10 dní PN vypláca zamestnancovi náhradu príjmu zamestnávateľ. Ani tá však nie je vyššia ako nemocenské.
Niektorí zamestnanci práceneschopnosť predstierajú
Zamestnávatelia hovoria o komplikáciách. Niektorí zamestnanci podľa nich zvyknú práceneschopnosť iba predstierať. Pri iných s vážnejšími zdravotnými problémami sa zas PN podľa nich predlžujú, no nie ich vinou.
„Pretože dostupnosť zdravotnej starostlivosti je čím ďalej horšia. Dlhšie teda čakajú na termín u lekára alebo na nejaké diagnostické vyšetrenie, aby sa mohli začať reálne liečiť,“ uviedol viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka.
„V mojej ambulantnej praxi nie je problém, keď pacient čaká na nejaké vyšetrenie, že by sa kvôli tomu predlžovala PN. Skôr ten pacient žiada, aby PN zostala,“ prezradila hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecné lekárstvo Etela Janeková.
Zamestnanci Sociálnej poisťovne pravidelne kontrolujú, či ľudia počas práceneschopnosti dodržiavajú liečebný režim. Zameriavajú sa aj na to, či sa nachádzajú na svojej adrese mimo povolených vychádzok.
„Tých kontrol Sociálna poisťovňa vykoná pomerne veľa, až 52-tisíc za prvý polrok roka 2024,“ uviedol hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Porušenie liečebného režimu zistila iba v štyroch percentách prípadov, keď poistenci nevedeli vysvetliť, prečo neboli doma alebo nemali ako svoje tvrdenia preukázať.
