Slovensko pozorne sleduje situáciu na akciových trhoch. Ministerstvo financií konkrétne závery zatiaľ nerobí a chce si počkať na ďalší vývoj.
Ekonómovia však neočakávajú, že prepad akciových trhov priamo zasiahne našu ekonomiku. Dokonca ani sporiteľov, ktorí si šetria na dôchodok v druhom pilieri, keďže dôchodcovské správcovské spoločnosti investujú peniaze aj do akcií.
Aký dosah môže mať prepad na akciových trhoch na Slovensko zisťoval v relácii Rádiožurnál v Rádiu Slovensko redaktor Matej Baránek:
Odborníci, naopak, v súčasnej situácii odporúčajú ľudom zachovať si chladnú hlavu. Prepad akciových trhov považujú ekonómovia nateraz za korekciu.
„Ak ceny prudko stúpajú do výšok, ktoré nie sú dlhodobo udržateľné, zákonite prichádza ich pokles,“ vysvetlil Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied.
Nejde o prvý prepad
Situáciu podľa odborníka sledujú napríklad sporitelia, ktorí si šetria na dôchodok v druhom pilieri. Peniaze sa im zhodnocujú práve v akciách a indexových fondoch. Expert tvrdí, že paniku by nerobil. Druhý pilier funguje na Slovensku od roku 2005 a prešiel viacerými otrasmi.
„Odvtedy sme už zažili niekoľko takýchto prepadov. Dokonca najväčší prepad bol v roku 2008-2009, keď sa tie indexy prepadli takmer 50 percent. A vidíte, že po tých rokoch tým ľuďom, ktorí nestratili nervy, tak tie peniaze veľmi dobre zarobili,“ skonštatoval Vladimír Baláž.
Ministerstvo financií zatiaľ konkrétne závery nerobí. „Ministerstvo financií situáciu na akciových trhoch, samozrejme, podrobne sleduje. Akciové trhy sú však často ovplyvnené náladami trhu, ktoré nemusia nutne odrážať reálny výkon svetovej ekonomiky,“ podotkol hovorca rezortu Pavol Kirinovič.
Priamy dosah súčasného prepadu akcií na Slovensko zatiaľ nevidí ani Martin Hudcovský z ekonomickej univerzity v Bratislave. Otázne podľa neho je, ako sa situácia vyvinie ďalej.
Kedy by sa situácia dotkla Slovenska?
Ak by Americká centrálna banka (FED) z obáv z recesie znížila úrokové sadzby, zvýšil by sa tlak aj na Európsku centrálnu banku (ECB), aby postupovala podobne. V takom prípade by Slovensko už vývoj zasiahol.
„Vždy to tak väčšinou je, že Amerika predbieha Európsku centrálnu banku, takže potom aj Európska Centrálna banka môže byť ešte viac naklonená ešte ďalšiemu znižovaniu úrokových sadzieb. To potom samozrejme už má dopad aj na to samotné financovanie štátu,“ vysvetlil Hudcovský.
Podľa ekonóma Hudcovského je však otázne, či situácia dospeje do podobného scenára. Z pohľadu spotrebiteľa by to mohlo byť pozitívne, pretože by sa mohli znižovať úroky na hypotékach. No z pohľadu ekonomiky, ak by USA čelili recesii, by vznikol problém.
„Naši hlavní obchodní partneri v Európe môžu oslabiť ten svoj ekonomický rast vzhľadom na vývoj v Amerike. Potom, keď oni oslabujú, tak budeme oslabovať aj my, pretože sme veľmi otvorená ekonomika,“ uzavrel Hudcovský.
