Pri pondelkových (5. 8.) demonštráciách v Bangladéši, ktoré viedli k rezignácii premiérky šajch Hasíny Vadžídovej, zahynulo podľa novej bilancie najmenej 109 ľudí. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na policajné a nemocničné zdroje.
V pondelok sa protivládni demonštranti vydali do centra metropoly Dháky napriek zákazu vychádzania, ktorý vláda vyhlásila po nedeľňajších krvavých protestoch. Stretli sa pritom s policajtmi a s provládnymi aktivistami. Demonštranti prerazili zátarasy v uliciach a vtrhli do sídla premiérky, ktorá krátko predtým odletela vojenským vrtuľníkom do Indie. Strety pokračovali aj po oznámení rezignácie Vadžídovej.
Viac ako desiatka ľudí prišla údajne o život, keď protestujúci zapálili hotel vlastnený šéfom premiérkinej politickej strany v meste Džašohar na juhozápade krajiny. Ďalších 25 obetí si vyžiadali násilnosti v Savare, na predmestí bangladéšskej metropoly Dháky.
Rezignáciu Vadžídovej oficiálne oznámil v prejave k národu v pondelok šéf bangladéšskej armády Vakir az-Zamán. Zároveň uviedol, že ide o vytvorenie dočasnej vlády. Organizátori študentských protestov vyhlásili, že podľa ich názoru by na čele dočasnej vlády mal stáť ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny za mier Muhammad Júnus.
Vojenskú vládu neprijmú
Koordinátor protestných akcií Nahíd Islam vo videonahrávke zverejnenej na sociálnych sieťach zároveň zdôraznil, že vojenskú vládu demonštranti neprijmú. Povedal tiež, že študentskí lídri už s Júnusom hovorili a on s ich návrhom súhlasil. Štyridsaťosemročný Júnus bol za vlády Vadžídovej obvinený v mnohých súdnych prípadoch z údajného porušovania pracovného práva alebo korupcie. Nobelista obvinenia odmieta.
Nobelovu cenu získal Júnus v roku 2006 za to, že dokázal celosvetovo spopularizovať drobné pôžičky pre najchudobnejšie, takzvané mikroúvery. Tie sa ukázali byť efektívnym nástrojom na boj proti chudobe v najchudobnejších krajinách sveta.
Organizátor protestov Nahíd Islam uviedol, že študenti oznámia aj mená ďalších osobností, ktoré chcú mať vo vláde. „Akákoľvek iná vláda ako tá, ktorú navrhujeme, nebude prijatá. Neprijali by sme armádou podporovanú či armádou vedenú vládu, „povedal.
Protesty sa začali v júni požiadavkou študentov na zrušenie systému kvót, ktorý prideľuje 30 percent pracovných miest v štátnej správe príbuzným veteránov, ktorí v roku 1971 vybojovali nezávislosť krajiny. V júli demonštrácie prerástli do násilných stretov.
Protesty neutíchli ani po tom, čo najvyšší súd systém prideľovania pracovných miest v štátnej správe upravil a kvótu znížil z 30 na päť percent. Pri demonštráciách zahynulo podľa bilancie agentúry AFP celkovo 409 ľudí.
