Ľudia naďalej čakajú na omeškané pasy. Štát začal takýmto žiadateľom vracať poplatky. Niektorí nevedia, či sa im podarí vycestovať. Ministerstvo vnútra hovorí, že situácia sa postupne upokojuje.
Mária požiadala o pas na začiatku júla. Úrad jej vydal doklad, v ktorom tvrdí, že cestovný pas bude hotový presne o mesiac. „Naozaj som sa pýtala, že či tieto termíny budú dodržané, že si zaplatím aj ten urychlený výdaj. Že to nemá žiadny zmysel že tie pasy vydávajú v rovnakom termíne,“ vyhlásila čakateľka na pas Mária.
Mária má zakúpenú dovolenku na koniec augusta. Či sa jej podarí vycestovať, nie je isté. „Povedali mi, že ak do daného termínu, do 7. augusta, nepríde správa, tak mám počkať do 23., keď nepríde, mám potom prísť, že sa to pokúsia pourgovať, keď už mám zakúpenú dovolenku 30. augusta,“ prezradila Mária.
Na začiatku roka úrady zaznamenali nápor žiadostí o vydanie cestovného dokladu. O pas do konca marca žiadalo viac než 160-tisíc ľudí. „Situácia sa postupne normalizuje, v súčasnosti prijímané žiadosti by sme už mali vybavovať v štandardnej 30-dňovej lehote,“ uviedol hovorca Ministerstva vnútra SR Matej Neumann.
Omeškaným pasom sa v Správach venoval redaktor Erik Adamson:
Ministerstvo tvrdí, že za problémami sú zvýšené poplatky za vydanie dokladov. „MV SR muselo pristúpiť k vydávaniu pasu do 60 dní, vzhľadom na obrovský záujem o pasy spôsobený avizovaným zvýšením správnych poplatkov a nie úplne ideálnu situáciu s dodávkami čistopisov,“ dodal Neumann.
Preplácanie poplatkov
Ministerstvo vnútra prepláca poplatky tým žiadateľom, ktorým pas meškal viac ako 60 dní. V prípade, že meškanie spôsobí finančnú škodu, žiadateľ môže v istých prípadoch vymáhať od štátu odškodné. „Štát, rovnako ako iné subjekty zodpovedá za spôsobenú škodu. Na nejaký procesný úspech v prípadnom súdnom konaní je nevyhnutné, aby poškodený uniesol tzv. dôkazné bremeno,“ vysvetlil právnik Patrik Kachlík.
Podľa advokáta existujú príklady toho, kedy žalovať štát. Napríklad za ušlý zisk či spôsobenú finančnú škodu. No dodáva, že sa netreba hrnúť do žaloby. Najprv je lepšie kontaktovať úrad, ktorý spôsobil škodu.
„Pred nejakým uplatnením na súde je nevyhnutné absolvovať tzv. predbežné prerokovanie nároku, kedy sa ozve poškodená osoba štátu, s tým že bola mi spôsobená škoda. Štát buď vyhovie tejto žiadosti a ten nárok uhradí alebo neuhradí a v takom prípade potom môže túto vec žalovať na súde,“ dodal Kachlík.
