Riaditelia škôl a škôlok riešia nielen to, kto bude od septembra učiť, ale aj to, kto deťom navarí. Problém s nedostatkom kuchárok je najmä v Bratislavskom kraji. Niektorí riaditelia hovoria o kolapse v školských jedálňach. Záujemcov odrádza nízka mzda a ťažká práca. Školskí odborári volajú po zvýšení platov.
V školskej kuchyni bratislavského bilingválneho gymnázia pracuje šesť zamestnancov. Potrebovali by však osem, no nevedia ich nájsť. V kuchyni sa personál obmieňa často. „Stále hľadám. Ročne ma to stojí nie desiatky, ale stovky hodín práce, ktoré venujem zháňaniu personálu kuchyne,“ posťažoval sa riaditeľ bilingválneho gymnázia Bilíkova Daniel Kasala.
Medzi záujemcami, ktorí v práci vytrvali, majú aj rekordérov. „Tak aj jeden deň. Už sa nepýtame, keď zháňame do zamestnania na vzdelanie, ale pýtame sa, či vie variť,“ uviedol Kasala.
Podobná situácia je aj na strednom Slovensku. „Momentálne hľadáme dvoch. Napriek tomu, že vyše mesiaca máme vypísané voľné pracovné miesto, neozval sa nám ani jeden človek,“ prezradila riaditeľka ZŠ Vajanského v Lučenci Jana Kamenská.
„Na pracovnom portáli Edujobs bolo za posledný rok zverejnených viac ako 350 pracovných ponúk na túto pozíciu,“ povedala PR manažérka Alma Career Slovakia Ľubica Melcerová.
Nedostatku zamestnancov v školských jedálňach sa v Správach venovali Radovan Kondrlík a Emília Tóth Lengyelová:
Záujemcovia rýchlo skončia
Vedúca kuchyne hovorí, že záujemcovia skončia väčšinou po troch mesiacoch. „V prvom rade je to ten plat, potom aj náročnosť práce, pretože navariť naraz pre 500 stravníkov, plus máte zamestnancov, dôchodcov. U nás sa to nazbiera okolo 700 obedov,“ uviedol vedúca školských jedální bratislavskej mestskej časti Lamač Mirka Ducká.
Viaceré školské kuchyne zachraňujú situáciu tak, že zamestnávajú dôchodkyne. To je aj prípad pani Anny, ktorá v škole pracuje 36 rokov. Nečuduje sa, že do kuchyne nechcú prísť mladí. „Je to zodpovednosť za deti a platové podmienky. Ak nemá niekto k tomu vzťah, tak to robiť nebude,“ skonštatovala kuchárka z okresu Lučenec Anna.
Riaditelia škôl zvažujú aj to, že si nechajú variť obedy externými firmami, kde so zamestnancami nemajú problém. „Kolapsy školských jedální sa množia. Krízové situácie, kedy zrazu nemôžu variť, alebo varia len jedno jedlo, sa veľmi často opakujú,“ uznal Kasala.
Mladí sa do školských jedální nehrnú
Do školských kuchýň sa nehrnú ani mladí. Kuchárka tam zarobí asi 800 eur v hrubom. Skúsenejší kuchár v reštaurácii okolo 1 500 až 2 000 eur. Podľa riaditeľky odbornej školy, ktorá vychováva kuchárov, je záujem o štúdium nízky.
„Nie všetci chcú zostať v gastrosektore a tí, čo chcú, viac inklinujú k súkromnej sfére. Ani si nepamätám, kto z absolventov šiel do školských jedální,“ priblížila riaditeľka Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Novej Bani Katarína Garajová.
Nepedagogickí zamestnanci nemali také zvýšenie platov ako učitelia, nedostali ani regionálny príplatok.
„V rámci pracovnej skupiny Motivačné odmeňovanie v školstve je naplánované analytické zmapovanie situácie s nedostatkom nepedagogických zamestnancov škôl. Po zmapovaní situácie pristúpi rezort k návrhom riešení,“ zaznelo v písomnom stanovisku ministerstva školstva SR.
„Sme proti regionálnemu príplatku a sme aj proti príspevku v rámci kompenzácie. Hovoríme, že jednoznačne treba navýšiť financie do školstva, posilniť platy všetkých zamestnancov vrátane nepedagogických,“ uviedol predseda OZ pracovníkov školstva a vedy Pavel Ondek.
Školy často nevedia obsadiť ani pozíciu upratovačky či školníka.
