Srbská opozícia pripravuje ďalšie protesty proti vláde prezidenta Alaksandara Vučiča. Nesúhlasí s ťažbou lítia, na ktorej sa hlava štátu dohodla s Európskou úniou, obáva sa ekologických následkov.
Zásoby srbského lítia sa odhadujú na 200 miliónov ton, plánovaná ročná produkcia 58-tisíc ton môže pokryť výrobu batérií pre vyše milión elektroáut. Srbská hlava štátu obviňuje demonštrantov z prípravy prevratu.
Lítium, nazývané aj biele zlato, má zabezpečiť zelenú budúcnosť. Časť Srbov sa však obáva, že vďaka jeho ťažbe, bude tá ich, čierna. Líder ekologických aktivistov Aleksandar Jovanovič vysvetľuje, že táto vlna odporu sa len tak neskončí.
Srbi ho objavili pred dvoma desaťročiami v západnej časti krajiny, v mineráli jadarit, je pomenovaný podľa neďalekej rieky Jadar. Teraz ho má ťažiť austrálska firma, ktorá má tiež v názve rieku – Rio Tinto.
„Lítium je najľahším kovom na svete, od ktorého závisí rozvoj elektromobility. Očakáva sa, že dopyt po ňom vzrastie desaťnásobne v najbližších desiatich rokoch. Európa dováža až viac ako 80 percent lítia, najviac z Čile a Austrálie. V Európe bolo identifikovaných 27 ložísk, vrátane Česka, Fínska, Francúzska, Portugalska, pričom najväčšie je práve nálezisko v Srbsku,“ vysvetlila expertka na udržateľnosť z Forvis Mazars Jana Ružická.
Tlak na efektívnejšiu ťažbu
Zmluva Bruselu so Srbskom, ktorú podpísal eurokomisár Maroš Šefčovič, má zabezpečiť EÚ diverzifikáciu zdrojov. „Je veľký tlak investorov na firmy, ktoré ťažia, aby to robili efektívnejšie. Napríklad v spotrebe vody, ktorá by mohla ohroziť suché európske regióny, takže nie je správne byť proti, bez poznania technológie firmy Rio Tinto,“ pripomína Ružická vzhľadom na obavy časti ekologických aktivistov.
Za technológa moci pritom experti často označujú prezidenta Alaksandara Vučiča. Upozorňujú, že roky lavíruje medzi západom a východom. Publicista Július Lörincz si nemyslí, že mu súčasná vlna odporu proti ťažbe ublíži. „Myslím si, že prezident Vučič ustojí aj túto krízu. Je veľký manipulátor. Problém v Srbsku je to, že opozícia nemá nejakú dlhodobejšiu koncepciu,“ uviedol Lörincz.
Belehrad neprijal sankcie voči Moskve, Kremeľ je jeho spojenec najmä v otázke Kosova. Najväčším investorom a darcom v Srbsku je však Európska únia.
