Vláda plánuje zaviesť novú progresívnu daň. Analytik z INESS Radovan Ďurana upozorňuje na neodôvodnené zvyšovanie daňového zaťaženia. Vláda oznámila v programovom vyhlásení zámer zvyšovať progresivitu zdanenia fyzických osôb. Konkrétne opatrenia sa mali zaviesť od roku 2025.
Plánuje zaviesť tretiu a štvrtú sadzbu dane z príjmu fyzických osôb, čo má zvýšiť verejné príjmy o 78 miliónov eur. Ročné príjmy nad 80-tisíc eur by sa mali zdaňovať tretím stupňom so sadzbou 30 percent. Príjmy nad 100-tisíc eur zase štvrtým stupňom so sadzbou 35 percent.
INESS však upozorňuje na problematiku takzvanej Progresívnej odvodovej dane. O tej sa doteraz nediskutovalo dostatočne.
Sociálne odvody pri vyšších príjmoch nezohľadňujú adekvátny nárast budúcich dôchodkov alebo iných dávok, pričom vyššie zdanenie ostáva skryté.
„Progresívna odvodová daň predstavuje zaplatené sociálne odvody, z ktorých daňovníkovi nevzniká nárok na dávku zo sociálneho poistenia,“ uvádza analytik Ďurana. Približne 500-tisíc zamestnancov s mesačným hrubým príjmom nad 1 788 eur postihuje táto daň.
Štát ročne vyberie na progresívnej odvodovej dani približne 0,9 miliardy eur. „Zamestnanec so mzdou tritisíc eur platí progresívnu odvodovú daň vo výške 130 eur mesačne, pri mzde 7 500 eur sa však táto daň zvyšuje na 1 397 eur mesačne,“ uvádza analytik.
Progresivita v zdanení už je vysoká
Zároveň tvrdí, že odvodový systém významne zdaňuje pracujúcich s nadštandardnými príjmami už teraz. Teda bez potreby nových sadzieb daní.
„Progresivita v zdanení je už dnes vysoká, vysokopríjmoví zamestnanci zaplatia na Progresívnej dani a dani z príjmov 30 percent z ceny ich práce,“ dodáva Ďurana.
Vysoké zdanenie odvodovým systémom znevýhodňuje slovenský trh práce, čo vedie k odchodu kvalifikovaných pracovníkov do zahraničia. V porovnaní s Českou republikou, kde je strop na sociálne odvody nižší, sú zamestnanci za rovnakú mzdu na Slovensku menej atraktívni pre zamestnávateľov.
Inštitút odporúča zváženie zníženia sadzieb daní z príjmov a progresívnej odvodovej dane, aby sa predišlo ďalšiemu znevýhodneniu domáceho trhu práce a migrácii talentov.
