Oficiálne vznikli, aby sťažili postup sovietskych vojsk. V skutočnosti mali pomôcť Slovenskému národnému povstaniu, no napokon do bojov vôbec nezasiahli. Reč je o dvoch vojenských divíziách, ktoré boli súčasťou slovenskej armády a sídlili v Prešov. Do histórie sa zapísali pod neoficiálnym názvom Východoslovenská armáda.
Jednotky takzvanej Východoslovenskej armády vznikli s oficiálnym zámerom zabezpečovať východnú hranicu, odkiaľ sa očakával príchod východného frontu na Slovensko.
„V pozadí bol však plán, že táto armáda otvorí priestor, otvorí možnosť lepšieho prechodu frontu a Červenej armády cez Slovensko smerom na západ,“ priblížil historik Martin Pekár.
Východoslovenská armáda, jej úloha v SNP a jej osud boli témou reportáže redaktora Roberta Lattu v relácii Správy:
Východoslovenskú armádu tvorilo asi 36-tisíc vojakov. Išlo o najlepšie vyzbrojenú časť slovenskej armády. Veliteľstvo mali v Prešove. Jej zložky však sídlili aj v iných mestách
„V podstate jedna divízia mala veliteľstvo vo Svidníku, druhá divízia mala veliteľstvo v Stropkove,“ pokračoval historik Vojenského historického ústavu vo Svidníku Peter Holík.
Zámer sa však po vypuknutí SNP naplniť nepodarilo. Armádu odzbrojili nemeckí vojaci.“ Povstanie vypuklo v istom zmysle improvizovane a z dôvodu nie veľmi dobrej komunikácie Východoslovenská armáda sa okamžite nezapojila do povstania a 31. augusta došlo k jej rýchlemu odzbrojeniu,“ vysvetlil Pekár.
Na veliteľstve armády nestihli vyhlásiť ani poplach a už ich odzbrojili. Východoslovenská armáda vlastne prestala existovať, približne polovicu príslušníkov Nemci zajali,“ dodal historik.
Sídlo Východoslovenskej armády
V kasárňach, kde kedysi sídlila Východoslovenská armáda, je už dnes škola či múzeum rusínskej kultúry.
„Keďže sme škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, tak prispôsobujeme aj výklad o tom, aká historická budova to bola. Prispôsobujeme to možnostiam našich žiakov,“ uviedla riaditeľka Spojenej školy internátnej v Prešove Hedviga Tomášová.
„Bolo tu množstvo kancelárií. Vybúrali sme priečky tam, kde sa dali, kde neboli nosné steny a ukázali sa, že tie priestory sú krásne práve na vystavovanie,“ skonštatovala riaditeľka Múzea rusínskej kultúry v Prešove Ľuba Kráľová.
Podľa historika ukazuje osud armády, že nie všetko spojené s SNP sa skončilo úspešne.
„Vojenské ústredie nedostatočne komunikovalo s velením Východoslovenskej armády, plán povstania bol plánom tajným a tá komunikácia jednoducho musela byť vedená veľmi opatrne. Ale nebolo možné ju nijako obchádzať a to je také pragmatické poučenie z toho, že ako je dôležité v kľúčových situáciách spolu komunikovať a otvárať sa jeden druhému,“ uzavrel Pekár.
