Od 1. augusta ľudstvo opäť začalo žiť na ekologický dlh. Tento dátum je výstrahou pre všetkých – od jednotlivcov až po veľké priemyselné podniky.
Dátumy nám ukazujú, kedy sa vyčerpali zdroje planéty na daný rok, ak by týmto štýlom žili všetci ľudia na planéte. Vysvetlila v relácii Aktuálne :24 koordinátorka Klimatickej koalície Lucia Szabová.
„Spôsob, akým pristupujeme k prírodným zdrojom, je príliš intenzívny. To sa potom rôzni medzi jednotlivými krajinami. Niektoré krajiny to nevyčerpajú, niektoré v tabuľke nie sú,“ pokračovala. Priblížila, že na zozname nie sú prevažne krajiny tzv. globálneho juhu.
Čo je ekologický dlh a ako ho zmierňovať sme zisťovala v relácii Aktuálne :24 Veronika Iršová. Pozrite si celý rozhovor s Luciou Szabovou a Michaelou Hletkovou Ploszekovou:
Ekologický dlh pritom nezávisí len od priemyslu. Zahŕňa všetky zdroje, ktoré ľudia spotrebúvajú, uviedla Michaela Hletková Ploszeková z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.
„Priemysel produkuje výrobky, a tie si ľudia kupujú. Práve tam je ten skorší dátum vyčerpania, ako pre tie krajiny, ktoré si trebárs nekupujú toľko vecí pre svoje domácnosti a život,“ doplnila Hletková Ploszeková.
Dátum sa stále posúva. Obyčajne vychádzal na december, teraz prišiel v auguste a práve to je alarmujúce. Môže za to fakt, že sme ako ľudstvo zintenzívnili míňanie, spotrebu, nakupovanie či frekvenciu vymieňania vecí, skonštatovala Szabová.
Situácia na Slovensku
Slovensko je v ekologickom dlhu už od 12. mája. Tento dátum znamená, že ak by sme všetci spotrebúvali toľko, koľko spotrebúvame, potrebovali by sme tri zemegule, vysvetlila Michaela Hletková Ploszeková.
V posledných dvoch rokoch začiatok ekologického dlhu v krajine vychádzal na 3. máj. Posun o pár dní podľa Lucie Szabovej nemusí nič znamenať.
„Indikatívne sa dá povedať, že ide o zlepšenie. Nedokážete ale úplne presne vyrátať pre každú krajinu, ako sa tam ľudia správajú. Dáta niekedy nie sú úplne hodnoverné, z niektorých ich ani nemáme. Treba to brať indikatívne, niekedy posun o pár dní nič neznamená,“ podotkla.
Podľa Lucie Szabovej za miernym posunom môže byť znižovanie emisií skleníkových plynov na Slovensku. Na meraniach sa mohlo odraziť aj uzatvorenie uhoľnej elektrárne v Novákoch. Do merania však zasahujú aj iné aspekty, ako napríklad biodiverzita či priemyselná výroba.
