Začiatok Slovenského národného povstania oznámil pred 80 rokmi Slobodný slovenský vysielač. V Banskej Bystrici sa odpojil od bratislavského rozhlasu a vysielal z provizórneho štúdia.
Vojakom, partizánom aj obyvateľom prinášal dôležité informácie, ale aj kultúru. Vysielal len 59 dní, no výrazne pomohol pri organizácii povstania.
„Upozorňujeme Slovákov a Slovenky, aby počúvali program, ktorý vysiela Banská Bystrica, a nie program Bratislavy,“ ozvalo sa z éteru.
Slovenskému slobodnému vysielaču sa v Správach venovala redaktorka Alžbeta Sujová. Vypočujte si viac o jeho fungovaní:
Prvé hlasy Slobodného slovenského vysielača sa ozvali z éteru 30. augusta 1944 po 11.00 h. Proklamáciu k vojakom prečítal podplukovník Mirko Vesel. Potom Jozef Styk požiadal obyvateľov, aby pomáhali bojujúcim vojakom.
„Mirko Vesel s Milanom a podplukovníkom Markom zistili, že u môjho starého otca na Donovaloch prebýva v tom čase Vavro Šrobár. Jediný v tom čase ako-tak dostupný politik, ktorý by zaštítil túto akciu nejakým politickým slovom. Tak sa vybrali proti noci na Donovaly, tam do rána napísali proklamácie, ktoré nasledujúci deň potom odzneli,“ opísal potomok účastníkov SNP Ludvik Nábělek.
Provizórne štúdio si zriadili v budove Evanjelického spolku na Hornej ulici. „Banská Bystrica nemala vlastné štúdio, takže doniesli zariadenie z Prešova, ktoré tam bolo namontované. Prepojenie medzi vysielačom Banská Bystrica a týmto štúdiom urobili po telefónnom kábli,“ vysvetľuje elektrotechnik Ján Végh.
Vysielač zbombardovali
Vysielanie však chceli Nemci zastaviť 3. septembra 1944, preto Laskomerský vysielač zbombardovali. Náhradu našli pracovníci na letisku Tri duby v Sliači.
„Kde bol jeden starý nemecký vysielač, telegrafný vysielač na Morzeovku. Urobili na ňom úpravy tak, že hodili tam ešte jeden modulátor, jednu elektrónku, ktorou sa potom dala vysielať ľudská reč a hudba,“ ozrejmil Végh.
Aby toto vysielanie Nemci nezamerali, rozhodli sa z neho urobiť mobilný vysielač a všetku technológiu namontovali do nákladného auta.
„Toto auto sa presúvalo po povstaleckom území. Vždy keď niekde zastali väčšinou na 10 dní bol v rôznych miestach na Slovensku,“ uviedol historik Múzea SNP Juraj Lepiš.
Poslednú správu odvysielal Slobodný slovenský vysielač 27. októbra 1944 z Donovál. Potom museli pracovníci celé zariadenie zničiť, lebo ustupovali do hôr a nechceli, aby ho použili Nemci.
„Mnohí z účastníkov tohto veľkolepého diania boli po februári 1948 rôznym spôsobom postihnutí, boli potláčaní, väznení, perzekvovaní. Aj to si veľmi vážim na týchto svojich príbuzných, že napriek všetkým ťažkostiam nezatrpkli. Oni boli hrdí na to, čo vykonali,“ uzavrel Nábělek.
