Ruský plyn, tečúci cez Ukrajinu do Európy, sa môže zo dňa na deň zastaviť. Naplnenie takéhoto scenára stupňuje nielen vojna na Ukrajine, ale aj útoky na dôležité body energetickej infraštruktúry.
Riziko, že potrubia z východu na západ zostanú prázdne, zvyšuje končiaca sa zmluva o tranzite ruského plynu cez ukrajinské územie. Karty okolo plynu môžu navyše zamiešať súdne spory kľúčových európskych odberateľov voči ruskému Gazpromu za neplnenie dodávok plynu z minulosti. Európske štáty tak opäť stoja pred výzvou, či si dokážu zaistiť energetickú bezpečnosť aj bez plynu z Ruska.
Trh s plynom zažíva turbulentné časy. Aj keď ruský plyn do Európy stále prúdi, napätie v plynárenstve vyvoláva najmä neistota v bezpečnosti dodávok.
Problémom s plynom v Európe sa v relácii Reportéri venovala redaktorka Jana Šamová:
„Do hry vstúpilo to, že ukrajinská armáda začala operovať aj na ruskom území a obsadila kľúčovú stanicu Sudža, ktorá sa nachádza blízko ukrajinských hraníc. Tým sa zvýšilo riziko, že ten tranzit sa môže zastaviť náhle,“ hovorí energetický analytik Radovan Potočár.
„Tranzitný plynovod z Ruska smerom na Ukrajinu a ďalej ku nám na Užhorod, Veľké Kapušany, vedie práve cez Sumskú oblasť. Zostal jediný v prevádzke,“ vysvetľuje energetický konzultant a bývalý minister hospodárstva SR Karel Hirman.
Riziko je vysoké
„Riziko toho, že by mohlo dôjsť k úplnému zastaveniu tokov zemného plynu z Ruska, ktorý k nám plynie cez územie Ukrajiny, je asi historicky najväčšie,“ dopĺňa riaditeľ divízie obchodu Slovenského plynárenského priemyslu Michal Ľalík.
„Situáciu s dodávkami plynu monitorujeme, nielen na základe verejných údajov ukrajinského prepravcu, ale samozrejme aj z dát nášho prepravcu,“ tvrdí riaditeľ komunikačného odboru Ministerstva hospodárstva SR (MH SR) Peter Podstupka.
„Spoliehať sa na to, že sa to nestane zajtra, je naivné. Na to, aby sme plyn mali na zimu, musíme urobiť my sami zásadné kroky, inak budeme mať veľký problém,“ upozorňuje Hirman.
„Z nášho pohľadu je veľmi dôležité, aby tá ukrajinská trasa zostala zachovaná. Pre Ukrajinu to môže byť zaujímavé aj z toho hľadiska, že má najväčšie kapacity podzemných zásobníkov plynu v celej Európe. Môže ponúkať európskym firmám uskladňovanie zemného plynu, najmä v takom období, ako je teraz,“ hovorí výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský.
„Firmy sa už pripravujú na vykurovaciu zimnú sezónu a natláčajú zemný plyn do zásobníkov. Je to riešenie, ktoré je zaujímavé aj pre nás, pretože sa tým využíva naša prepravná trasa a naše prepojenie s Ukrajinou,“ dodáva.
Nebezpečenstvo vojny
„Bomby dokonca padali aj na ukrajinské zásobníky, čo priamo ohrozilo ukrajinskú sebestačnosť v plyne,“ pripomína energetický analytik Ján Pišta.
„Zásobníky sú najmä v západnej časti Ukrajiny. Je to územie, ktoré je relatívne menej atakované Ruskom. Vidíme však aj útoky vo Ľvove, a v ďalších mestách na západe Ukrajiny,“ vysvetľuje analytik Potočár.
„To bombardovanie je každodenné. Máme tiež skúsenosť z leta 2022, keď ruská armáda zaútočila, a postúpila v oblasti Luhanska a Donecka. Bol tam kvôli okupácii vyradený jeden z dvoch tranzitných bodov na rusko-ukrajinskej hranici, Sochranivka. Odvtedy je mimo prevádzku,“ pripomína energetický konzultant Hirman.
Plynové deja vu
Nad Európou sa opäť vznáša plynové deja vu spred dvoch rokov. „V lete 2021 ešte nikto netušil, čo sa bude diať na Ukrajine. Odrazu sa však začali významným spôsobom krátiť dodávky plynu od Gazpromu do Európy, vrátane Slovenska,“ objasňuje Hirman.
„Vtedy si Gazprom rezervoval kapacity zásobníkov v EÚ, ktoré však nenaplnil. Dnes, pri spätnom pohľade, je už zrejmé, že to bola príprava okolností tak, aby vyhovovali Rusku. Chceli, aby vtedy boli zásobníky čo najviac prázdne, čo vedie k neistote na trhu a zvýšeniu cien. Následne, v roku 2022, už došlo aj ku škrteniu dodávok,“ hovorí analytik Potočár.
„Toto je jasný dôkaz toho, že Rusko nie je pre nás spoľahlivý partner. Ruského plynu sa určite musíme v budúcnosti zbaviť,“ varuje energetik Karol Galek.
„Množstvá plynu, ktoré sa dopravujú na Slovensko cez východnú hranicu, nie sú konštanté, ale sa dynamicky menia. Vo všeobecnosti však môžeme povedať, že sú približne v tých intenciách, ako pred rokom 2022,“ hovorí riaditeľ komunikačného odboru MH SR Peter Podstupka.
„Hospodárske škody však vidíme už dnes, a to v spomalení priemyslu aj celej ekonomiky,“ dopĺňa analytik Potočár.
Končiaca zmluva
Nervozitu na trhu s plynom vyvoláva aj končiaca sa zmluva medzi Ruskom a Ukrajinou.
Ukrajinská strana už avizovala, že kontrakt s Ruskom na budúci rok nepredĺži. Svoje systémy pripravuje na zastavenie dodávok.
„Ukrajina už beztak mala v rukách silné karty. V jej rukách bol osud prepravy aj bez toho, aby mala v rukách mesto Sudža. Stačilo by, že vyprší ten tranzitný kontrakt. Tá súčasná situácia je však problematická v tom, že budúcoročné zastavenie prepravy je dlho očakávaná udalosť. Ak by však došlo k výpadkom náhle, dodávatelia by museli rýchlo nahradiť plyn, s ktorým počítali z Ruska,“ vysvetľuje analytik Potočár.
„Naozaj sa môže stať, že 1. januára bude vo Veľkých Kapušanoch na meradlách nulový tok,“ varuje analytik Pišta.
„Je asi pochopiteľné, že ukrajinská strana nemá záujem na predĺžení. Tržby, ktoré Gazprom získal, boli z plynu, ktorý tiekol cez Ukrajinu do Európy. Tie tržby potom slúžili na financovanie ruskej agresie na Ukrajine,“ hovorí energetik Galek.
Rôzni dodávatelia plynu
„Robíme všetko pre to, aby naši klienti toto riziko žiadnym spôsobom nepocítili. Už dávno sme prijali rôzne opatrenia na to, aby sme diverzifikovali naše portfólio dodávateľov. Zemný plyn aktuálne neodoberáme len z Ruska, ale z viacerých krajín od viacerých spoločností,“ tvrdí riaditeľ divízie obchodu Slovenského plynárenského priemyslu Michal Ľalík.
Podiel ruského potrubného plynu do Európskej únie po ruskej invázii na Ukrajinu klesol, z pôvodných 40 percent na zhruba 10 percent. Pre niektoré európske krajiny zostáva Rusko stále kľúčovým dodávateľom – vrátane Slovenska.
„Najviac toho objemu smeruje do Rakúska, výrazne menšia časť smeruje na Slovensko, potom do Talianska a Maďarska. Dá sa povedať, že toto sú jediní odberatelia, ktorí využívajú túto trasu na dovoz zemného plynu z Ruska. My máme dohodnutú dlhodobú zmluvu do roku 2034,“ vysvetľuje riaditeľ Kvasňovský.
„Môžem otvorene povedať, že z celého portfólia nákupných kontraktov, ktorými momentálne SPP disponuje, je ten kontrakt s Gazpromom najvýhodnejší. Ak by došlo k tomu, že by sme zemný plyn mali brať len prostredníctvom iných dodávateľov, určite by spoločnosť utrpela hospodárske škody. Vypočítali sme spodný odhad na úrovni zhruba 140 miliónov eur. Ja si však myslím, že tá hodnota bude rádovo vyššia,“ konštatuje Ľalík.
Lacnejší transport
„V súčasnosti už ruský plyn prúdi do Európy len dvomi potrubnými trasami. Prvou trasou je plynovod Turk stream vedúci do Turecka, odtiaľ na Balkán. Druhou trasou je plynovod Bratstvo vedúci cez Ukrajinu na Slovensko. Všetky ostatné plynovody už stoja a neprepravujú žiaden plyn. Platí to pre plynovod Jamal vedúci do Poľska, pre plynovod Nordstream 1, ktorý bol aj poškodený a takisto aj pre plynovod Nordstream 2, ktorý nebol nikdy spustený,“ hovorí analytik Potočár.
„Plyn od Gazpromu z Ruska vychádza lacnejšie, lebo jeho preprava je jednoduchšia. Príde sem jedným potrubím, kde je tranzit cez Ukrajinu. Ak sa prepravuje skvapalnený zemný plyn, je ho potrebné najskôr skvapalniť, potom znovu premeniť na plyn. Treba ho tiež prepraviť územím viacerých štátov, pričom všade je zaťažený prepravnými poplatkami. Celá táto logistika znevýhodňuje dovozy plynu z alternatívnych zdrojov oproti ruskému plynu,“ dodáva.
„Kým my sme boli na začiatku tej rúry, zrazu sme na jej konci. Sme teda odkázaní na plyn, ktorý k nám pritečie či už cez terminály, alebo z Nórska. Čím viac krajín sa nachádza medzi plynom a nami, tým viac poplatkov sa tam nabaľuje,“ objasňuje energetik Galek.
„Tradične mal Eustream ročne stovky miliónov príjmov z tranzitu ruského plynu cez slovenské územie. Toto však vypadlo. Za posledné roky sa prepravené množstvá znížili, čím sa znížili aj príjmy spoločnosti. Je to preto, že klesli daňové príjmy štátu a dividendy, ktoré štát dostával. Sú to prvé hospodárske straty, ktoré štát pociťuje, ako prepravca plynu,“ vysvetľuje analytik Potočár.
Možnosti Slovenska
„Jednou z možných alternatív je, že by ten plyn preberali na rusko-ukrajinskej hranici iné subjekty. Môže to byť konzorcium európskych firiem, alebo iná tretia strana, ktorá by ho dopravila cez ukrajinské územie na naše územie a ďalej do krajín EU pre odberateľov. Toto je iniciatíva, ktorú veľmi intenzívne podporuje slovenská strana, nielen SPP ale aj naše zastúpenie v Bruseli.“ hovorí výkonný riaditeľ Kvasňovský.
„Toto riešenie by pomohlo efektívne posilniť diverzifikáciu prepravných trás nielen na Slovensku, ale v celom regióne juhozápadnej Európy,“ súhlasí riaditeľ komunikačného odboru Ministerstva hospodárstva SR Podstupka.
„Bavíme sa predovšetkým s tými najväčšími hráčmi zo Slovenska, Českej republiky, Rakúska, Maďarska a Talianska. Všetky tieto krajiny majú záujem na tom, aby v nejakej forme ten tranzit bol zachovaný a pokračoval aj v budúcnosti,“ ozrejmuje riaditeľ divízie obchodu Slovenského plynárenského priemyslu Michal Ľalík.
„SPP by toto samo nemohlo urobiť, museli by prísť viacerí obchodníci, ale vidíme a počujeme vyjadrenia tých, ktorí odoberajú ruský plyn doteraz potrubím, že o to nemajú záujem a všetci majú pripravené iné alternatívy na zásobovanie plynom,“ tvrdí Hirman.
„My v súčasnosti nevieme, či Gazprom nenájde nejakú cestu, ako ten plyn prepraviť na územie Slovenska aj bez toho, aby sme im v tom boli súčinní,“ priznáva Ľalík.
„Jednou z alternatív, ako by Rusko mohlo na Slovensko dovážať plyn a splniť si svoje zmluvné záväzky, pokiaľ by nefungovala trasa cez Ukrajinu, je využitie plynovodu TurkStream a ďalej cez Balkán, Maďarsko na Slovensko,“ pripomína Kvasňovský.
„Je tam určitým hráčom aj Turecko, ktoré predpokladám, že ten tranzit nezastaví, tak ako to urobí Ukrajina. Nemá totiž na to dôvod, keďže z toho berie tranzitné poplatky. Mohla by však zasiahnuť EÚ, alebo niektoré štáty, ktoré by mohli zakázať Gazpromu účasť na tranzite. Štáty to môžu urobiť len na svojom území, kam ten plyn tečie. Myslím si ale, že sa to neudeje,“ hovorí analytik Pišta.
Slovensko má viac dodávateľov
„Čo sa posunulo za tie dva roky je, že máme diverzifikovaných dodávateľov. Rovnako máme prepojenia so všetkými susednými krajinami. Tie prepojenia sú reverzné, to znamená, že môžeme plyn posielať mimo nášho územia a zároveň ho aj prijímať,“ vysvetľuje Kvasňovský.
„Veľkú úlohu zohrávajú aj dlhodobé kontrakty, ktoré je možné uzavrieť s niektorými dodávateľmi. V našom prípade je to napríklad nórsky plyn. Tento stále odoberáme, rovnako odoberáme skvapalnený zemný plyn z USA alebo Kataru. Pri nich sú dôležité voľné kapacity v rámci prepravných trás,“ uvádza energetik Galek.
„V súčasnosti sme zabezpečení na asi 150 percent. Aktuálne teda vieme pokryť až 1,5-násobok potrieb našich klientov. Prijali sme aj skladovaciu stratégiu, ktorá nám umožní 1. januára 2025 mať naplnené sklady až do 100 percent ich kapacity,“ konštatuje Ľalík.
„Určite si situáciu nemôžeme predstaviť tak, že naplníme zásobníky a potom z nich budeme všetko čerpať a situácia je vyriešená. Je to však určite dobrou okolnosťou, ak máme zásobníky naplnené a nejaký plyn tu je,“ poznamenáva analytik Potočár.
„Všetky opatrenia, ktoré sme urobili, boli robené s cieľom posilniť energetickú bezpečnosť Slovenska. A to aj pre prípad možnosti zastavenia dodávok plynu z východu, alebo pre prípad rôznych iných mimoriadnych situácií,“ tvrdí Podstupka z MH SR.
„V tomto smere nemáme iný nástroj na overenie tejto skutočnosti, než konfrontovať tvrdenia SPP. SPP má pod sebou takmer dve tretiny slovenského trhu, a je to štátny podnik. Túto situáciu rieši už niekoľko rokov, teda to nie je situácia, do ktorej by vhupol teraz,“ vysvetľuje analytik Potočár.
Plyn z Azerbajdžanu
„Diskutuje sa napríklad aj s Azerbajdžanom o tom, akým spôsobom by sa mohol dostať ich plyn do strednej Európy, a teda na Slovensko,“ hovorí Kvasňovský.
„Pevne veríme, že sa nám podarí nadviazať kontakt a spoluprácu v oblasti dodávok plynu na Slovensko. Tento záujem majú aj okolité štáty ako Rakúsko, Česká republika a Maďarsko,“ uviedla ministerka hospodárstva SR Denisa Saková v máji tohto roka.
„Už sú postavené plynovody z Azerbajdžanu krížom cez Turecko až do južného Talianska. Treba však na rovinu povedať, že momentálne je tento plyn vypredaný. Voľná kapacita je v ich prípade miliárd kubíkov, čo je na trh málo. No a samozrejme je dôležité, koľko by celá tá preprava až ku nám stála,“ podotýka analytik Hirman.
„Azerbajdžan dnes exportuje plyn do ôsmych krajín, a ja dúfam, že Slovensko bude deviata. Veríme, že azerbajdžanský plyn bude môcť byť prepravený na Slovensko,“ povedal prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev v máji tohto roka.
„Myšlienka dovozu plynu z Azerbajdžanu cez kontaktný bod na rusko-ukrajinskej hranici, s využitím ukrajinskej infraštruktúry a potom slovenskej infraštruktúry v objeme až do 20 miliárd metrov kubických musí byť pre každého zaujímavá,“ potvrdil predseda vlády SR Robert Fico v máji tohto roka.
„Azerbajdžan je jedným z hráčov, pri ktorom hrozí riziko, že ten reálne bude z Ruska. Už dnes vieme, že asi 14 percent skvapalneného zemného plynu, ktorý prichádza do Európy je pravdepodobne z Ruska. Je to iba skryté za rôznymi tretími stranami,“ varuje energetik Galek.
„Samozrejme, objavujú sa tu podozrenia, ale to sú veci, ktoré sa ťažko preverujú. V každom prípade je Azerbajdžan relevantný hráč pre Európu. Svedčí o tom aj podpísané memorandum s Európskou komisiou,“ pripúšťa Kvasňovský.
Problémom môžu byť súdne spory
Ruský Gazprom pre neplnenie zmluvných záväzkov z minulosti čelí obchodným súdnym sporom zo strany kľúčových európskych odberateľov. Jednej z najväčších európskych obchodných spoločností s plynom, už arbitrážny tribunál potvrdil odškodnenie vo výške 13 miliárd eur.
„Súd prikázal rakúskej spoločnosti OMV zaplatiť za plyn, ktorý odoberá od Gazpromu. Nemá zaplatiť Gazpromu, ale inej energetickej spoločnosti v EÚ, pravdepodobne Uniperu, nemeckému dovozcovi ruského plynu. To, čo by inak poslal OMV Gazpromu, čím by to Gazprom dostal od Rakúšanov, dostanú Nemci od Rakúšanov,“ objasňuje analytik Potočár.
„Súdne spory teraz pokračujú, a objavujú sa rozsudky, kde európske súdy priznávajú odškodnenie týmto spoločnostiam. Bude to logicky znamenať, že Gazprom, na pokyn Kremľa, okamžite zastaví dodávky plynu do Európskej únie,“ dodáva Hirman.
„Gazprom požiadal súd v Petrohrade, aby takéto arbitrážne konania v Európe zastavil. Súd v Petrohrade naozaj vydal rozhodnutie, že ak si dodávatelia budú naďalej v rámci arbitráží uplatňovať svoje nároky, prídu o svoj nárok a súčasne aj o dodávky v budúcnosti,“ hovorí Galek.
„Môže sa roztočiť špirála, ktorej dôsledkom bude, že tie dodávky sa zastavia,“ varuje Potočár.
Plošná kríza Európe nehrozí
Odborníci tvrdia, že plošná plynová energetická kríza Európe nehrozí. Pripúšťajú však, že sa môžu objaviť problémy s nedostatkom prepravných kapacít, výpadkami skvapalneného plynu pre poruchy, či plánované opravy LNG liniek na skvapalnený plyn, čo prinesie aj možný nárast cien plynu.
„Európa je veľmi závislá na spotovom LNG, ktorý sa kupuje na pár mesiacov dopredu. Trh je závislý od viacerých aktuálnych okolností – aká bude zima v Ázii a v Európe, alebo či vypadne nejaký LNG závod. V Austrálii napríklad teraz vypadla linka v jednom LNG závode. Keďže Európa berie viac ako 20 percent plynu týmto spôsobom, je závislá na všetkých tých pohyboch,“ hovorí analytik Pišta.
„To, čo malo Slovensko vo svojej moci, urobilo. Vybudovalo cezhraničné kapacity, ktoré sú pomerne veľké a hľadá cesty, ako mať iných dodávateľov. Problém však je, že pokiaľ máte iného dodávateľa, ktorý vám dovezie zemný plyn do vzdialeného LNG terminálu, musíte ten plyn potom dostať na územie Slovenskej republiky. Na to musíte mať kúpené kapacity. V tých plynovodoch však tečie aj plyn, ktorý je určený aj pre iných zákazníkov, a ten náš slovenský plyn sa tam nemusí zmestiť v tej kapacite, ktorú potrebujeme,“ vysvetľuje Kvasňovský.
„Pokiaľ si obchodník, dodávateľ plynu v dostatočnom predstihu nezaistí kapacity na to, aby vedel nakúpený plyn k nám dostať, tak ten plyn potrubím jednoducho k nám nedostane,“ súhlasí analytik Potočár.
Je to na dobrej vôli
„O to dôležitejšie je potom to, v akej situácii budú a sú ostatné štáty, pretože ak sa dostanú do problémov a budú mať málo plynu, bude na ich dobrej vôli, či umožnia tok plynu ďalej až na Slovensko, pokiaľ oni sami nebudú uspokojení,“ dodáva.
„Ak dôjde k takejto situácii, všetky krajiny by si mali sadnúť za ten jeden stôl a hovoriť o tom, že sme jednotní. Máme vnútorný trh s energiami, ktorý sa vzťahuje aj na plyn,“ myslí si energetik Galek.
„Nedávno na to upozorňoval aj Európsky dvor audítorov, ktorý konštatoval, že stále chýba veľa bilaterálnych dohôd. Tie by ukotvili solidaritu aj v nejakom právnom rámci. V prípade veľkých porúch by primäli štáty k tomu, aby umožňovali tok plynu tam, kde je ho reálne najväčší nedostatok,“ reaguje Potočár.
„Objavili sa aj také situácie, že tankery, ktoré pôvodne vyplávali do Európy v priebehu plavby zmenili smer. Išli inam, pretože v ázijských štátoch bola cenová situácia pre obchodníka výhodnejšia ako v Európe,“ spomína Potočár.
„Európska komisia už v roku 2023 zriadila komisiu, ktorá sa zaoberá situáciou, ktorá by nastala po prerušení dodávok plynu z východu. Prebehlo viacero simulácií, ktoré ukazujú dopady na bezpečnosť, ale aj na ceny. Robíme všetko preto, aby sme zabezpečili cenovú stabilitu na Slovensku,“ tvrdí Podstupka z MH SR.
Ruský plyn zatiaľ bez sankcií
Na rozdiel od ropy, na plyn až doposiaľ neboli uvalené žiadne sankcie zo strany EÚ na jeho dovozy z Ruska. Ten teda stále prúdi do Európy.
„Všade tam, kde sa zastavil tok ruského plynu potrubím, to bolo rozhodnutím európskych štátov alebo európskych odberateľov. V niektorých prípadoch to bolo rozhodnutie druhej strany – Gazpromu a ruskej vlády. Gazprom býval veľmi výnosným podnikom a doslova znášal zlaté vajcia do ruského štátneho rozpočtu. Minulý rok však už bol v stratách. Rusku zostali príjmy z ropy, pri ktorých neboli sankcie ani cenový strop úspešné. Podarilo sa im prekloniť vývozy inam a príjmy si udržať,“ vysvetľuje analytik Potočár.
„Rusko má šedú flotilu tankerov, ktoré si vypínajú GPS lokátory, teda nikto nevie, kde sú. Niekde na mori sa potom preklasifikujú. Zrazu to teda nie je ruská ropa, ale je to iná ropa,“ objasňuje analytik Pišta.
„Vôbec prvýkrát sa dotkli európske sankcie ruského plynu až teraz. Najnovšie pri poslednom 14. sankčnom balíku. Aj v tomto prípade však ide o sankcie-nesankcie. Neobmedzuje sa dovoz ruského plynu do Európy. Európskym firmám sa však zakázala účasť na budovaní LNG infraštruktúry v Rusku. Je to preto, aby Rusko nemohlo presmerovať na more to, čo kedysi vyvážalo potrubím. Zároveň sa európskym firmám zakázalo podieľať sa na reexporte ruského LNG cez Európu,“ poznamenáva analytik Potočár.
„Toto však bude len také malé pichnutie ihlou do Ruska. Následne dôjde k tomu, že Rusko presmeruje svoje toky do iných krajín,“ tvrdí analytik Pišta.
Závislosť na iných partneroch
„Závislosť na ruskom plyne sme vymenili za závislosť na LNG v tom zmysle, že kým dodávky LNG ešte v roku 2021 predstavovali okolo 20 percent celkových dodávok plynu do Európy, teraz je to už 40 percent. Nórsko dodáva asi tretinu. Je to tiež veľká závislosť, ale predpokladáme, že Nórsko je korektný partner a také problémy, ako boli s Ruskom, nenastanú,“ hovorí analytik Pišta.
„LNG môžu dovážať viacerí dodávatelia z rôznych častí sveta, preto sa nedá povedať, že by jednu závislosť nahradila druhá závislosť. Slovensko však preferuje, aby boli dostupné nielen dodávky z LNG terminálov, ale aj plynovodmi z východu. Tie totiž zabezpečujú naozaj najväčšiu cenovú výhodu pre náš región,“ uvádza Podstupka z MH SR.
„Nie je dobré nahrádzať jednu závislosť druhou, preto je potrebné pracovať na zvýšení energetickej efektívnosti,“ konštatuje energetik Galek.
„Či sa nám to páči, alebo nie, sme na začiatku konca fosílnej éry,“ myslí si energetický konzultant Hirman.
„Vidíme za uplynulé roky každú chvíľu udalosť, ktorá bola ešte prednedávnom nemysliteľná. Preto by som aj v prípade plynu určite šetril pojmami ako nikdy, stopercentne a naisto,“ uzatvára analytik Potočár.
