Necelých päť mesiacov po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) štát stále hľadá vhodné miesta, kde by mohli bývať ústavní činitelia. Vytipovať mali dve budovy vo vlastníctve štátu.
Isté však je, že prezidentská vila je nepoužiteľná. A to nielen pre technický stav, ale aj z bezpečnostného hľadiska. Ministerstvo vnútra plánuje pri nákupe nehnuteľností postupovať v utajenom režime.
Riešeniu otázky bývania ústavných činiteľov sa v relácii Rádiožurnál v Rádiu Slovensko venoval redaktor Lukáš Füle:
Nové bývanie pre ústavných činiteľov je v stave riešenia. Ministerstvo vnútra však nechce komentovať aké nehnuteľnosti ide, ani koľko za ne štát plánuje zaplatiť. Pri jednej z troch nehnuteľností štát robí prieskum trhu. Preto je možné, že nepôjde o prevod majetku medzi štátnymi inštitúciami. Ale o kúpu od súkromníka.
„Keďže rezort vnútra je plne zodpovedný za bezpečnosť ústavných činiteľov, bude nehnuteľnosti takéhoto typu, na tento účel nadobúdať do svojej správy s použitím výnimiek zo zákona o slobodnom prístupe informáciám,“ uviedol rezort v stanovisku.
Keď rovnaký projekt zabezpečovalo ministerstvo zahraničných vecí pod vedením Miroslava Lajčáka zo Smeru-SD, so zverejňovaním informácií problém nemal. Verejnosť tak mohla vedieť, že vila pre šéfa parlamentu, v ktorej žiadny predseda národnej rady nikdy nebýval, stála viac ako dva milióny eur. A vila pre premiéra mala stáť vyše štyroch miliónov.
Spečatený osud neslávne známej vily
Osud prezidentskej vily, ktorú kúpil ešte Rudolf Schuster za 36 miliónov korún, je však pravdepodobne spečatený. „Prezidentská vila na Slavíne je z bezpečnostného a technického hľadiska nepoužiteľná,“ skonštatovalo ministerstvo vnútra.
Čo s ňou plánuje robiť prezidentská kancelária sa nám nepodarilo. Istý režim utajenia, najmä v prípravnej fáze, je logický, hovorí bezpečnostný analytik Radovan Bránik.
„Ide predovšetkým o snahu neriešiť len samotnú budovu, ale aj jej umiestnenie v priestore a príjazdové trasy k nej, prípadne únikové trasy. Pretože to sú všetko veci, ktoré sa týkajú bezprostredne bezpečnosti týchto osôb, skonštatoval analytik.
Utajiť dlhodobo, kde bývajú ústavní činitelia, sa však podľa neho prakticky nedá. Objekty, ktoré zabezpečujú protokolárnu aj ubytovaciu funkciu však podľa neho zásadne zvyšujú bezpečnosť ústavných činiteľov.
„Zníži počet vynútených presunov. Sme v situácii a platí to desaťročia dozadu, že až na výnimky tieto chránené osoby boli denne niekoľkokrát prepravované po trasách, ktoré sú, samozrejme, verejné, často v rôznych zápchach a podobne. To všetko sú extrémne bezpečnostné riziká,“ dodal Radovan Bránik.
