Súdnictvo zvyčajne vzbudzuje vo verejnosti vyššiu dôveru ako národná vláda, ktorá je vo svojej podstate politickou inštitúciou. Tento vzorec platí vo väčšine krajín, ktoré sa zúčastnili prieskumu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Existujú však výnimky, medzi ktoré patrí aj Slovensko.
Dôvera v súdnictvo na Slovensku, v Mexiku, Kórei a Čile je nižšia ako dôvera v národnú vládu. Predchádzajúci výskum naznačil, že dôveru k súdom ovplyvňuje ich výkonnosť. Dôvera v súdnictvo a presvedčenie, že súdy sú nezávislé, sú takmer synonymá (van Dijk, 2020).
Prieskum dôvery OECD z roku 2021 tiež ukázal vzájomný vzťah medzi dôverou v súdnu moc a presvedčením, že súdy pravdepodobne rozhodujú bez politických zásahov.
Vysokú alebo stredne vysokú dôveru v súdnictvo má na Slovensku 31 percent opýtaných, čo je po Čile druhá najnižšia úroveň z tridsiatich krajín. Česká republika je na tom lepšie, súdom dôveruje 50 percent opýtaných. Vo Fínsku, Dánsku a Nórsku je to viac ako 74 percent opýtaných. V priemere za OECD je to viac ako polovica, presnejšie 54 percent opýtaných.
V rámci OECD patrí súdny systém k najdôveryhodnejším verejným inštitúciám. To, že ľudia viac dôverujú súdom ako vláde, je podľa výskumov potvrdením zdravého demokratického systému.
Výsledky prieskumu, realizovaného v septembri až decembri 2023 medzi dospelou populáciou rôzneho vzdelania a rôznych príjmových skupín, OECD zverejnila v júli 2024.
