Už dva a pol roka vyteká oranžová voda znečistená ťažkými kovmi, najmä arzénom, z bane Siderit do rieky Slaná. Obyvatelia Gemera volajú o pomoc, katastrofálna situácia však stále nemá účinné riešenie.
Spozornel už aj maďarský rybársky zväz, kam Slaná priteká a Slovenská veterinárna a potravinová správa. Ľuďom neodporúčajú konzumovať ryby z rieky pre ich možnú kontamináciu.
Príbeh environmentalistu Jána Korpu z Nižnej Maše neďaleko Betliara sa od detstva spája s riekou Slaná. V nej sa učil plávať, chytať ryby, pozorovať raky. A keď sa vyskytla možnosť postaviť si dom neďaleko jej brehov, nezaváhal.
Pod horou v údolí, kde sa akoby zastavil čas spred dvoch storočí, pretože tu ešte trónia práchnivejúce torzá budov bývalých elitných baníkov, si s rodinou vybudoval nový domov. A všetko klapalo. Až do februára 2022, pokým z bane Siderit v Nižnej Slanej nevytryskla banská voda.
„Baňa Siderit ukončila svoju činnosť v roku 2008. Do roku 2011 však ešte bežali určité provizórne procesy, kedy sa čerpala podzemná banská voda na technické účely na povrchu,“ vysvetlil hydrogeológ Marián Bachňák.
Po roku 2011 nastáva situácia, kedy nečerpané banské vody zatápajú vydobyté priestory. Hladina podzemnej vody postupne začne odtekať do povrchového toku do rieky Slaná, dodal.
Tragédii sa mohlo predísť
Hydrologický predpoklad, kedy sa tak stane, bol podľa Bachňáka 20 rokov. Stalo sa to však skôr. „Na zatápaní bane Siderit sa podieľali dva zdroje. Jedným boli podzemné vody, ktoré sa nachádzali v samotnom ložisku o výdatnosti okolo desať litrov za sekundu. Druhým boli vody, ktoré prichádzali z oblasti Kobeliarova o výdatnosti 20 litrov za sekundu,“ vysvetlil.
„Keď sme sa prisťahovali na Gemer do Betliara, nikto z nás netušil, že o 15 kilometrov vyššie na nás bude čakať časovaná bomba. Niekto tam naprojektoval a vybudoval výpust do tejto krásnej rieky zo starého banského diela,“ uviedol environmentalista Ján Korpa.
Spomína, že keď to vo februári v roku 2022 začalo, rieka sa sfarbila. „Zaznamenal sa úhyn rakov, ichtyologické prieskumy preukázali, že život v tejto rieke padol na úroveň desiatich percent,“ priblížil.
„Nastáva pomalé umieranie. Rybám sa zanášajú žiabre a nedostávajú sa k potrave. Dochádza k tomu, že ryba stále stráca na kondícii, na schopnosti dýchať. Nakoniec od vyčerpania uhynie,“ vysvetlil tajomník Rybárskeho zväzu v Rožňave Štefan Bilík.
Kým bol ešte čas rešpektovať odborné posudky, mohlo sa tragédii predísť. Ale na to sa ktosi vykašľal.
Od januára sa podmienky zhoršili
Posudky totiž navrhovali, že ak sa baňa zaplní podzemnými vodami do polovice, mala by sa monitorovať ich kvalita s následným technologickým čistením. To však vodohospodárske konanie nezobralo do úvahy.
„Postupovali sme podľa rozhodnutí, ktoré nám vydali. Nemali sme povinnosť čerpať tú vodu. Čerpadlá sa vypli preto, lebo posledný prevádzkovateľ už nemal peniaze na to, aby udržiaval tieto čerpadlá v chode,“ povedal v roku 2022 riaditeľ Rudných baní Peter Žitňan.
„Nikto nepredpokladal, že sa tu po dva a pol roku budeme znovu stretávať. Dva a pol roka sústavne vyteká do tejto rieky banská voda. Kontaminovaná nebezpečnými kovmi a hlavne arzénom,“ dodal Korpa.
Od januára sa podľa aktivistu a chirurga Tibora Vargu v bani zhoršili podmienky. Výtok vysoko mineralizovanej vody sa z dvoch litrov v priemere zvýšil až na päť litrov v priemere. „Opäť je rieka viac sfarbená, čistá úplne nebola vôbec za tie dva roky. Na prvých kilometroch stále bolo vidieť sfarbenie, ale od januára je to opäť horšie,“ dodal Varga.
„Minulý rok v júli začala stúpať teplota v šachte Gabriela. Z nejakých 16 stupňov Celzia v priebehu mesiaca aj niečo vystúpila až na 35 až 36 stupňov Celzia,“ povedal. Zvýšenie teploty mohla spôsobiť reakcia látok v bani po tom, ako sa voda dostala na miesta, kde doteraz nebola.
Zákaz lovu a konzumácie rýb
Štátna veterinárna potravinová správa vydala zákaz lovu a konzumácie rýb od výtoku až po hranice s Maďarskou republikou, povedal Ján Korpa. „Je to vydané preto, že obsah arzénu vo svalovine rýb je naozaj vysoký,“ skonštatoval.
„Arzén je ťažký karcinogén. Kumuluje sa a predstavuje riziko pre zdravie ľudí. My zodpovedáme za potravinový reťazec alebo časť tohto a bavíme sa o rybách, čo ľudia konzumujú,“ vysvetlil riaditeľ regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Rimavskej Sobote Rudolf Smriga.
U človeka môže arzén spôsobiť nádorové ochorenia, uviedol Tibor Varga. „Počiatočne sa to začína nejakými kožnými ochoreniami. To môže prejsť až do nádorov kože, nádory pečene, obličiek, močového mechúra a je to aj poškodenie plodu pri tehotných ženách,“ dodal.
„A čo bude ďalej za maďarskou hranicou, tam si myslím, že by už naozaj mali orgány spozornieť,“ povedal Ján Korpa. A maďarské orgány spozorneli.
Reakcia maďarskej strany
Severomaďarský rybársky zväz sa tentoraz odhodlal zasiahnuť v prvom kole aspoň výzvou. Apelujú na rybárov, aby nekonzumovali ryby z rieky Slaná a vrátili ich do vody.
V druhom kole sa obrátili aj na Úrad pre bezpečnosť potravinového reťazca. Tam zatiaľ dali vedieť iba toľko, že slovenskí partneri sa na nich neobrátili s alarmujúcou správou o rieke Slaná.
Nateraz skúmajú vzorky vody a zákaz konzumácie rýb tiež odporúčajú. To je však podľa predsedu Severomaďarského rybárskeho zväzu Pétera Faragóa pramálo. Pýta sa, čo robí slovenská strana s tými, ktorí túto rieku ničia.
„Definitívnym riešením problému na toku rieky Slaná je proces výstavby čistiarne odpadových vôd a dlhodobého čistenia voľne vytekajúcej banskej vody odstránením nadlimitných ukazovateľov znečistenia železom, arzénom, niklom a ďalších toxických prvkov. Nevyhnutnou požiadavkou je aj zníženie koncentrácie síranov a celkovej kyslosti banských vôd neutralizačnými látkami,“ uviedla v stanovisku Slovenská inšpekcia životného prostredia.
Vzájomné obviňovanie vlád
V návrhu uznesenia vlády, pokiaľ ide o konkrétne opatrenia materiálnej povahy na elimináciu znečistených banských vôd vytekajúcich do Slanej, sa objavil iba bezodkladný príkaz na zaistenie dlhodobého regulovania výtoku kontaminovaných vôd prostredníctvom poverenej organizácie Rudné bane. O stavbe čistiarne odpadových vôd v návrhu zmienku nenájdeme.
„Situácia na rieke Slaná je výsledkom nekonania Budajovej a Ódorovej vlády, ktorá počas troch rokov nebola schopná prijať správne manažérske opatrenia, aby zamedzili alebo obmedzili vytekaniu banských vôd,“ reagoval štátny tajomník envirorezortu Filip Kuffa (SNS).
Podľa jeho predchodcu Michala Kiču je nekorektné aj vo vzťahu k obyvateľom Gemera sa skoro rok po voľbách vyhovárať na predchádzajúce vlády.
„Hneď ako sa tento problém vyskytol pristúpil štát najskôr k neodkladným opatreniam. Boli efektívne a spočívali v zásahu hlavnej banskej záchrannej služby priamo v útrobách bane a viedli k zníženiu výtoku kontaminovanej vody až o 90 percent,“ vysvetlil Kiča.
„Banskí záchranári sa snažia oddeliť pramene čistej vody od tej kontaminovanej. Z pôvodného výpustu, aj keď v menšom objeme, stále vyteká vysoko koncentrovaná voda, ktorá obsahuje ťažké kovy,“ priblížil Ján Korpa.
Hodnoty nepriaznivých látok sú neznáme
Od ministerstva životného prostredia sme chceli vedieť, či disponuje konkrétnymi hodnotami nepriaznivých látok, prenikajúcich denne do rieky. Mali sme na mysli najmä hodnoty železa, arzénu, mangánu, zinku, síry, ale poslali nám len videonahrávku a na túto konkrétnu otázku neodpovedali.
„Keď som si spriemeroval tieto hodnoty, podelil to na určité úseky podľa prietoku, tak to vychádza, že za dva a pol roka sa do rieky dostalo približne päť a pol tony arzénu,“ uviedol Varga.
Jediným správnym riešením by bolo podľa Jána Korpu vybudovať sedimentačné nádrže, kde by sa voda, ktorá je vysoko mineralizovaná vyzrážala a zostatková voda by následne prechádzala cez čističku.
„Z nej by už vytekala do rieky voda, ktorá spĺňa požadované parametre pre vypúšťanie do povrchového toku. Doteraz sa zatiaľ nič také neudialo,“ vysvetlil.
Dvojročné vyšetrovanie enviropolície
Enviropolícia skúma už dva roky príčinu, pozadie a hľadá páchateľa skutočnosti, ktorá nastala. Sme zvedaví, či enviropolícii stačilo dva a pol roka na to, aby rozlúštila algoritmus hrdzavej rieky, a teda či našla konkrétneho páchateľa tejto ekologickej tragédie.
„Vyšetrovateľ enviropolície z Národnej centrály osobitných druhov kriminality Prezídia Policajného zboru naďalej vyšetruje prečin ohrozenia a poškodenia životného prostredia súvisiaci s kontaminovanou vodou z bane Nižná Slaná,“ priblížil hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek.
