Slovenskí olympionici cestovali do Paríža s historicky najmenšou výpravou. Z hier sa vrátili s ďalším negatívnym zápisom, keď z 28 športovcov zavesili na krk cenný kov len jednému, čo je pre Slovensko najmenej v ére samostatnosti na LOH.
Blízko k medaile však bola tenistka Anna Karolína Schmiedlová, skeetarka Vanesa Hocková či vodná slalomárka Zuzana Paňková. Trio športovkýň skončilo štvrté, pričom posledná spomínaná má stále len 19 rokov.
Do najlepšej desiatky sa dostal aj skejtbordista Richard Tury, ktorý pri svojej premiére pod piatimi kruhmi obsadil piate miesto. Dve šieste miesta obsadil vodný slalomár Jakub Grigar, na rovnakej priečke skončila aj skeetarka Danka Barteková. Deviata skončila kajakárka Eliška Mintálová a džudista Márius Fízeľ. Desiaty bol strelec Patrik Jány aj zápasník Tajmuraz Salkazanov.
Je jeden bronz vzhľadom na veľkosť krajiny a potenciál športovcov adekvátny alebo sme svedkami pozvoľného pádu vrcholového športu? Je šport na Slovensku dostatočne financovaný? Nielen na tieto témy diskutovali v relácii Šport :24 s moderátorom Jánom Hudokom bývalý štátny tajomník pre šport Ivan Husár, športový riaditeľ SOŠV Roman Buček a odborník na športový marketing Roman Krajniak.
Ako v dvadsiatom storočí
Buček sa nechce na počet slovenských medailí pozerať len čiernobielo. „Treba povedať, že aj keď sme mali historicky najmenšiu výpravu, nešli sme s najmenšími ambíciami. V našom tíme boli kandidáti na medailu viacerí. Bohužiaľ, nestalo sa tak. Spomeňme napríklad Jakuba Grigara, ktorý s jednou chybičkou prišiel o medailu. Štvrté miesta Paňkovej či Hockovej. Prvotný pohľad je teda taký, že je to len jedna medaila, ale naozaj chýbalo veľmi málo, aby ich bolo viac,“ hodnotí športový riaditeľ SOŠV.
Šport, jeho financovanie a aj následne úspechy idú ruka v ruke. Podľa Husára nemôžeme povedať, že by štátnych peňazí bolo v slovenskom športe bolo málo.
„Na svete neexistuje tlačiareň, ktorá by vytlačila dostatok financií pre šport, ale je ich dosť. Nehovorím, že je ich veľa, ale je ich dosť. Po vzniku nového ministerstva je to v podstate jednonásobok peňazí a zrejme majú aj tendenciu ich ešte pridávať. Peňazí v športe je na naše pomery a pomery okolitých krajín dostatok,“ myslí si Husár.
Krajniak vidí problém v tom, že na Slovensku chýbajú presné dáta, na základe ktorých by bolo možné presne povedať, koľko peňazí a na aký účel sa dalo jednotlivým športovcom.
„Dnes sú u nás dotácie, či už od štátu, alebo VÚC, ako vyúčtované v mnohých prípadoch ako v 20. storočí – papierové šanóny či excelové súbory. Pri tom je k dispozícii komplexný softwarový nástroj na vyúčtovanie dotácií v športe, ktorý už využíva viacero miest. Tie z neho následne vedia čerpať, analyzovať a interpretovať dáta, a robiť tak kvalifikované rozhodnutia,“ uvádza Krajniak s dodatkom, že Slovensko sa potom nevie dopracovať k relevantným údajom a taktiež sa nemôže porovnávať s inými krajinami.
Na jeho slová nadväzuje aj Husár, podľa ktorého chýba na novom Ministerstve cestovného ruchu a športu dátový odbor, ktorý by tieto údaje zbieral.
„Vo finálnej fáze je nový informačný systém športu za 2,4-2,7 milióna eur z európskych peňazí. Už koncom decembra v roku 2023 by bol funkčný. Lenže štátny tajomník do 24 hodín vyrazil jediného, kto sa tomu na ministerstve rozumel a teraz to spí. To je aj odpoveď na to, prečo tam nemajú odbor dát. Nikto sa tomu totiž nerozumie a túto tému neotvárajú. Je nutnosť, aby sme vedeli, aké zdroje financujú zlatú medailu Vlhovej, aké zdroje sú pri VÚC a mestách. Toto mal tento modul zaznamenať. Každý, kto by si naň klikol by sa tak vedel dostať k akým-takým dátam,“ uzatvára bývalý štátny tajomník pre šport.
