Klimatická kríza sa začala naplno prejavovať aj v našich zemepisných šírkach – vysoké teploty vystriedalo ochladenie a veľa zrážok. Klimatológovia hovoria, že ak spoločne nezmiernime globálnu zmenu, ničivejšie prírodné úkazy budú pribúdať.
Zaplavené cesty, chodníky, domy a garáže – aj toto je bilancia povodní z posledných dní. Najviac zrážok – 382 milimetrov – padlo v obci Pernek na Záhorí.
“Za štyri dni nám tu spadlo toľko, čo tu spadne priemerne za pol roka. Na 2. mieste je Sološnica na Záhorí, ktorá má 255 milimetrov do tohto okamihu. Plavecký Peter 250 milimetrov, Skalica 230 milimetrov. Na piatom mieste skončila naša bratislavská Koliba,“ informoval meteorológ Andrej Kozák zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
Podľa hydrometeorologického ústavu by pršať v najbližších dňoch už nemalo. Teploty by mohli dokonca vystúpiť až na 24 stupňov. “Miestami sa vyskytnú na strednom Slovensku, ale to nás až tak nemusí veľmi zaujímať, lebo tam to nie je až tak kritické. V podstate už od stredy nám začne kvázi babie leto,“ dodal Kozák.
Klimatickej kríze a zmenám počasia sa v Správach venovala redaktorka Andrea Škutová:
Výkyvy počasia budú častejšie
Takéto výkyvy počasia, kde sa striedajú dlhé teplé týždne a dlhé chladné a daždivé, budú podľa odborníkov stále častejšie. Môže za to nedostatok mokradí, výrub lesov či globálne otepľovanie.
“Máme tu oteplenie o viac ako 1,5 stupňa. Vnímame to v podstate už aj v praxi, teda dôsledky klimatickej krízy, ako sú teda obrovské horúčavy, ktoré boli v lete, záplavy, povodne,“ vyhlásila klimatická ambasádorka Marta Fandlová.
“Ako sa budú vyvíjať emisie skleníkových plynov, takou rýchlosťou sa bude bude zosilovať skleníkový efekt a takou rýchlosťou potom budú narastať alebo nebudú narastať ďalšie extrémy,“ ozrejmil klimatológ z Ústavu výskumu globálnej zmeny Akadémie vied ČR Alexander Ač.
Odborníci hovoria, že k zlepšeniu klímy môže prispieť napríklad menej áut na cestách. “Na Slovensku napríklad v rámci osobnej dopravy vytvárame veľmi veľa emisií, pretože sme si zvykli chodiť v autách. Vieme prispieť aj v rámci tohto, takisto vieme napríklad nenakupovať toľko fast fashion reťazcov,“ dodala Fandlová.
K zlepšeniu klímy sa už štáty Európskej únie vrátane Slovenska zaviazali. Stalo sa tak v roku 2016 v rámci takzvanej Parížskej dohody.
