Nedeľňajšie (1. 9.) krajinské voľby v Durínsku vyhrala strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), označovaná za pravicovo-populistickú až krajne pravicovú. V Sasku skončila tesne druhá za konzervatívnou Kresťanskodemokratickou úniou (CDU), vyplýva z predbežných výsledkov, ktoré v noci zverejnili štatistické úrady oboch východonemeckých spolkových krajín.
Zatiaľ čo AfD oslavuje, pre strany celonemeckej vládnej koalície kancelára Olafa Scholza sa voľby skončili debaklom. Sociálni demokrati dosiahli len jednociferný zisk, zatiaľ čo Zelení a liberálni slobodní demokrati (FDP) sa do krajinského zastupiteľstva v Durínsku ani nedostali.
Očakávajú sa náročné povolebné rokovania o zostavení krajinských vlád, pričom žiadna zo strán nechce spolupracovať s AfD.
V prvej reakcii na voľby Scholz pre agentúru Reuters povedal, že výsledky AfD sú „znepokojujúce“.
„Nemôžeme a nesmieme si na to zvyknúť. AfD ničí Nemecko. Oslabuje hospodárstvo, rozdeľuje spoločnosť a ničí povesť našej krajiny,“ povedal kancelár, ale zdôraznil, že sa vyjadril ako poslanec SPD. Výsledok svojej vlastnej strany potom označil za „trpký“. Zároveň vyzval, aby sa v Durínsku a Sasku vytvorili krajinské vlády bez krajnej pravice.
Výsledku krajinských volieb v Nemecku sa v reportáži v Správach venoval redaktor Tibor Macák:
Prognózy sa naplnili
Predbežné výsledky po sčítaní všetkých hlasov zhruba zodpovedajú prognózam, ktoré po uzavretí volebných miestností v nedeľu zverejnili verejnoprávne televízie ARD a ZDF. Potvrdzuje sa tak, že prvýkrát od druhej svetovej vojny zvíťazila v krajne pravicovej strane v krajinských voľbách.
AfD je pre svoje aktivity v hľadáčiku spolkovej kontrarozviedky. Durínska aj saská tajná služba ju dokonca označili za stranu s preukázateľne extrémistickými ambíciami. V Durínsku a Sasku získala AfD viac ako 30 percent hlasov. Vzhľadom na odmietavý postoj ostatných strán je však nepravdepodobné, že by zasadla v niektorej zo spolkových vlád.
V Durínsku podľa údajov krajinského štatistického úradu zvíťazila AfD so ziskom 32,8 percenta hlasov, pričom CDU s 23,6 percenta hlasov výrazne zaostala. V Sasku podľa miestneho štatistického úradu zvíťazila CDU úradujúceho krajinského premiéra Michaela Kretschmera s 31,9 percentami. AfD skončila tesne druhá so ziskom 30,6 percenta hlasov.
V dvoch spolkových krajinách, ktoré vznikli po rozpade Nemeckej demokratickej republiky (NDR), sa na treťom mieste umiestnila nová ľavicová protestná strana Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá sa odštiepila od postkomunistickej Ľavice. Stala sa stranou až v januári. V Durínsku získala odhadom 15,8 percenta hlasov a v Sasku 11,8 percenta hlasov.
BSW kombinuje ľavicovú hospodársku politiku s politikou skeptickou voči prisťahovalectvu. Kritizuje tiež protiruské sankcie a vyzýva na rokovania s Ruskom s cieľom dosiahnuť mier na Ukrajine, ktorú Moskva pred dva a pol rokom napadla.
Debakel pre Scholza
Krajinské voľby v Sasku a Durínsku sa pre strany Scholzovej vládnej koalície skončili debaklom. Jeho sociálni demokrati (SPD), ktorí zvíťazili v nemeckých parlamentných voľbách v roku 2021, získali v Sasku 7,3 percenta hlasov a v Durínsku len 6,1 percenta . Ide o najhorší výsledok SPD v akýchkoľvek krajinských voľbách od vzniku spolkovej republiky v roku 1949.
V Sasku sa Zelení tesne dostali do saského krajinského snemu s 5,1 percenta hlasov, zatiaľ čo v Durínsku neprekročili ani päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do krajinského parlamentu. Získali len 3,2 percenta hlasov.
Tretí člen ústrednej vlády v Berlíne – Slobodná demokratická strana – nebude najbližšie štyri roky zastúpená v žiadnom z parlamentov. Už v nedeľu vládni politici označovali výsledky za sklamanie a vyzývali vládu, aby odviedla lepšiu prácu. Riadne celonemecké voľby sa budú konať v septembri budúceho roka.
V Durínsku sa postkomunistická Ľavicová strana súčasného premiéra Bodo Ramelowa predsa len dostala do krajinského parlamentu. Získala 13,1 percenta hlasov. V Sasku skončila
Ľavicová strana pod päťpercentnou hranicou, ale vďaka tzv. priamym mandátom, kde ľudia môžu okrem straníckych kandidátov hlasovať aj za konkrétnych politikov, bude mať zastúpenie v parlamente. Jeden priamy mandát týmto spôsobom získali aj Slobodní voliči (FW).
Vysoká účasť
Voľby sprevádzala vysoká volebná účasť. V Sasku dosiahla účasť 74,4 percenta v porovnaní so 66,5 percenta pred štyrmi rokmi, v Durínsku prišlo k urnám 73,6 percenta voličov, v porovnaní so 64,9 percenta v roku 2019. V oboch spolkových krajinách teraz politici čelia náročným rokovaniam.
Po zverejnení nedeľňajších odhadov sa zdalo, že CDU by mohla v Durínsku vytvoriť koalíciu s SPD a BSW, ale podľa predbežných výsledkov nebude mať väčšinu hlasov a bude musieť prizvať k spolupráci priamo alebo nepriamo Ľavicu.
CDU dlhodobo odmieta spoluprácu s krajnou ľavicou a mnohí kresťanskí demokrati majú problémy aj s BSW, ktorej zakladateľ Wagenknecht bol v NDR členom komunistickej Jednotnej socialistickej strany (SED).
CDU vylučuje aj spoluprácu s krajne pravicovou AfD. V Sasku sa tiež odhadovalo, že Kretschmer by mohol pokračovať v súčasnej koalícii s SPD a Zelenými, ale podľa predbežných výsledkov nezískali väčšinu. V Drážďanoch sa ako najpravdepodobnejšia javí koalícia CDU, SPD a BSW.
Médiá: Zemetrasenie a cunami hnevu
V nemeckých médiách sa objavujú správy o politickom zemetrasení alebo cunami hnevu v reakcii na výsledky nedeľňajších volieb vo východonemeckých spolkových krajinách Sasko a Durínsko. V oboch získala AfD viac ako 30 percent hlasov, v Durínsku dokonca zvíťazila.
Pre strany celonemeckej vlády kancelára Olafa Scholza bolo hlasovanie podľa médií katastrofou a debaklom.
„Výsledok volieb musí byť varovaním pre všetkých demokratov, ako je možné dlhodobo rozkolísať politickú scénu, keď občania považujú to, čo vláda rozhoduje a robí, za definitívne zlé,“ uviedol v komentári denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ).
Uviedol, že voliči v Sasku a Durínsku „kolektívne potrestali“ strany celonemeckej vládnej koalície, pričom výsledok označil za „cunami hnevu“.
Sociálni demokrati (SPD) dosiahli v oboch spolkových krajinách jednociferný zisk, zatiaľ čo v Durínsku sa Zelení a liberálni slobodní demokrati (FDP) do krajinského zastupiteľstva vôbec nedostali.
„Práve celonemecké témy poskytli AfD obrovskú podporu a pomohli Aliancii Sahra Wagenknecht (BSW) k raketovému štartu,“ napísal FAZ. Nová ľavicová formácia BSW, ktorá kombinuje ľavicovú hospodársku politiku a imigračno-skeptickú politiku, sa v oboch krajinách umiestnila na treťom mieste.
Kancelár Scholz by si podľa komentára FAZ mal teraz uvedomiť, že hlavnou otázkou, ktorá občanov znepokojuje, je migrácia.
„Kontrarevolúcia“ na východe Nemecka
Aj podľa denníka Frankfurter Rundschau (FR) bola nedeľa „skutočne historickým dňom“. „SPD, Zeleným a FDP sa ako bumerang vrátilo, že sa v posledných mesiacoch zaoberali sami sebou,“ napísal FR v komentári. Dokonca aj viacerí vládni politici už pripisovali nedeľný volebný neúspech vnútorným sporom v rámci berlínskej koalície.
Časopis Der Spiegel označil výsledok vládnych strán v krajinských voľbách v Sasku a Durínsku za „debakel“ a „katastrofu“.
Süddeutsche Zeitung komentuje nadchádzajúce koaličné rokovania, ktoré budú vzhľadom na rozloženie síl v Bundestagu veľmi náročné. Sasko a Durínsko sú podľa neho na pokraji toho, že vôbec nebudú schopné stabilne vládnuť. Podobne to vidí napríklad aj internetová stránka spravodajského kanála ntv.
Analýza spravodajskej relácie Tagesschau nemeckej verejnoprávnej televízie ARD sa zameriava na fenomén AfD, ktorá voľby ovládla – zvíťazila v Durínsku, ale v Sasku skončila tesne druhá. Podľa tejto analýzy už dlho platí, že stúpenci AfD volia z protestu. „To sa však zmenilo. Po prvýkrát ľudia volili AfD, pretože jej najviac verili, že dokáže vyriešiť ich problémy,“ napísal Tagesschau.
Münchner Merkur dokonca píše o „kontrarevolúcii“ na východe. Podľa neho po zániku Nemeckej demokratickej republiky (NDR), do ktorej patrilo dnešné Sasko a Durínsko, „západonemecké strany ovládli východ“. Teraz sa však situácia obracia.
Spravodajský portál ntv tiež napísal, že strany Scholzovej vládnej koalície – SPD, Zelení a FDP – sú na východe „cudzími telesami“.
Kľúčovou otázkou podľa Münchner Merkur je, či konzervatívna únia CDU/CSU, ktorá je teraz na celoštátnej úrovni v opozícii, dokáže zohrať úlohu stabilného stredu a získať späť konzervatívnych voličov, ktorí čiastočne prešli ku krajne pravicovej AfD a novej krajne ľavicovej formácii BSW. Nemecko čakajú v septembri budúceho roka riadne federálne voľby.
