Do školských lavíc si v pondelok (2. 9.) sadlo viac ako 740-tisíc žiakov základných a stredných škôl. Z toho 62-tisíc detí ide do školy po prvý raz. Niektoré sa tešia, no mnohé môžu pociťovať silné obavy.
O tom, čo dnešné školopovinné deti trápi a ako komunikovať s tými, pre ktoré je návrat do školských lavíc veľkou psychickou záťažou sme sa rozprávali so školskou psychologičkou Lýdiou Žákovou.
Ako komunikovať s dieťaťom, ktoré má obavy zo školy, poradila v rozhovore pre Aktuálne :24 detská psychologička Lýdia Žáková:
Pokiaľ sa nevyskytnú problémy počas vyučovacieho procesu, či už ide o strachy dieťaťa, alebo o problémy v interpersonálnych kontaktoch s učiteľkou alebo medzi deťmi, tak by motivácia mohla vydržať počas celého školského roka, tvrdí školská psychologička Lýdia Žáková.
„Pokiaľ však problémy u dieťaťa nastanú, to znamená, že sa objavia nejaké obavy alebo strachy, tak je veľmi dôležité o nich hovoriť. Nejakým spôsobom si ich pomenovať a oni sa niekedy rozplynú aj samé,“ dodáva.
Upozorňuje však, že je iné, ak už má dieťa desivé predstavy alebo paniku. V takom prípade môžeme hovoriť už o klinickom symptóme a vtedy je to dôležité prebrať s odborníkom.
„Môžu to byť rôzne obavy – obavy zo zlyhania, obavy z neúspechu alebo strachy vôbec prezentovať to, čo sa dieťa doma naučilo, pred kolektívom,“ vymenovala Žáková. Pripomína, že môže ísť aj o problémy v rámci vzťahov, či už je to s pani učiteľkou, alebo v rámci triedy.
„Pokiaľ má dieťa zlé skúsenosti a nejaký negatívny zážitok, môže ho to zablokovať a môže sa škole vyslovene vyhýbať,“ podotýka psychologička. Dodáva, že problémom môže byť aj stres spojený s rodinným prostredím. Ak v rodine pretrváva disharmónia, dieťa nemá dosť energie, aby zvládalo školské nároky.
Ako komunikovať s dieťaťom?
Školská psychologička uvádza, že je lepšie, ak sa situáciu učiteľ nepokúša riešiť sám. „Dnes už na každej škole existuje inkluzívny alebo školský podporný tím. Mám veľmi dobrú skúsenosť s tým, keď sa do toho zapojí každý odborník, aj vedenie školy, keď sa veci s rodičom odkomunikujú na skupinovej báze a hľadajú sa možné riešenia, kompromisy a podpora pre daného rodiča,“ dodáva.
Lýdia Žáková vidí, že deti na prvom stupni potrebujú viac pozornosti, starostlivosti či vedenia, oproti tínedžerom, ktorí preferujú spoluprácu. Z psychologického hľadiska u malých detí odporúča klásť otázky a dať dieťaťu priestor, aby mohlo premýšľať a kreovať riešenie.
„To znamená – čo budeme robiť, čo by si v tejto chvíli navrhoval, čo vymyslíme, ako by sa to dalo zvládnuť. Samozrejme, tento spôsob si vyžaduje viac času, trpezlivosti a aj priestoru, aby sa dieťa mohlo pomýliť,“ konštatuje Žáková. No pripomína, že dieťa sa učí samostatnosti, kreativite, samostatne myslieť a určitým spôsobom aj zvládať situácie.
