Medzi najobľúbenejšie psie plemená patrí nemecký ovčiak. Spoľahlivo slúži v polícii, armáde alebo u colníkov, rovnako dobre sa ale uplatní aj ako záchranný a terapeutický pes, ako lavínový vyhľadávací pes alebo asistent nevidiacich.
Pes, ktorého prvý štandard určila 20. septembra 1899 ustanovujúca schôdza Spolku chovateľov nemeckých ovčiakov, sa pôvodne využíval na stráženie oviec. Dnes má ale vďaka svojej povahe všestranné využitie, zastane aj úlohu domáceho maznáčika.
Pôvod plemena, ktorého príslušník sa stal aj hviezdou obľúbeného rakúskeho televízneho seriálu Komisár Rex, možno nájsť v niekoľkých staronemeckých ovčiarskych psoch, ktorí vznikli krížením so španielskymi a francúzskymi ovčiakmi. Tí sa do Nemecka dostali, keď sprevádzali stáda oviec merino.
Popri tom tiež chránili a strážili majetok pastierov. História nemeckého ovčiaka, ako ho poznáme dnes, sa však začala oficiálne písať až na samom konci 19. storočia.
V roku 1871 začal vyslúžilý dôstojník jazdectva Max von Stephanitz chovať psov a snažil sa pri tom vytvoriť všestranné plemeno. Malé psy zo severného Nemecka krížil s väčšími ovčiakmi z južných pahorkatín. A tak vznikol jednotný typ.
Stephanitz, ktorý sa objavil aj v jednej epizóde seriálu Dobrodružstvá kriminalistiky, správne tušil, že premena spoločnosti z prevažne poľnohospodárskej na priemyselnú ohrozí rozvoj plemena, ak by sa používalo iba v poľnohospodárstve. Preto prinútil nemeckú vládu, aby nemeckého ovčiaka uznala ako vhodného aj pre policajnú prácu.
V niekdajšom Československu tohto psa v 50. a 60. rokoch minulého storočia kynológovia využili v pokuse. V ňom nemeckého ovčiaka skrížili s karpatským vlkom. Pokus potvrdil, že je možné odchovať potomkov ako zo spojenia psa a vlčice, tak aj zo spojenia vlka a fény. V roku 1982 bol ako národné plemeno uznaný československý vlčiak.
