Tohtoročné leto na Slovensku bolo rekordne teplé. Priemerná teplota vzduchu pre celé územie Slovenska bola 20,7 stupňa Celzia. To je o 0,4 stupňa Celzia vyššia ako pôvodná rekordná hodnota z roku 2022.
Na utorkovej (24. 9.) tlačovej konferencii o tom informoval klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Peter Kajaba.
„Celkovo keď sa pozrieme na celé územie Slovenska, tak od roku 1931 sa priemerná teplota vzduchu na Slovensku zaradila na prvé miesto,“ uviedol Kajaba. Najvyššiu teplotu zaznamenali 38,3 stupňa Celzia. Podľa Kajabu nejde o najvyššiu zaznamenanú teplotu vzduchu od roku 1981.
„Napriek tomu leto prekonalo všetky rekordy a zaradilo sa medzi najhorúcejšie letá, aj napriek tomu, že sme nedosiahli 40 stupňov Celzia,“ doplnil klimatológ. Dôsledkom boli podľa jeho slov vysoké minimálne teploty, ktoré sa dosahovali počas všetkých troch letných mesiacov.
„Júl 2024 sa zaradil na prvé miesto, čo sa týka priemernej teploty v rámci Slovenska, s hodnotou 21,7 stupňa Celzia,“ ozrejmil v rámci štatistiky jednotlivých mesiacov.
Priblížil, že počas neho namerali najvyššiu teplotu v Mužle 37,9 stupňa Celzia. Zároveň dodal, že v auguste, ktorý bol silne nadnormálny až mimoriadne nadnormálny, zaznamenali najvyššiu teplotu leta, a to 38,3 stupňa Celzia, opäť v Mužle.
Zrážky v lete
Ako priblížil klimatológ Pavol Faško, zrážky sa počas letných mesiacov líšili. „Začiatok leta poznačil prebytok zrážok. Treba zdôrazniť, že zrážky v priebehu celého leta padali predovšetkým pri búrkach,“ ozrejmil.
V júni boli zrážky na Slovensku nad priemerom a v júli a v auguste sa naopak vytváral deficit. Minimálny mesačný úhrn zrážok bol 0,3 milimetra v Pukanci v júli. Maximálny denný úhrn zrážok dosiahol 130,8 milimetra v Černíku v júni.
Pre nadpriemerne teplé leto sa aj fenologické letné fázy začali skôr, ako napríklad skoršie zbery ozimín či zberové zrelosti plodov ovocných drevín.
„Prostredníctvom fenologických pozorovateľov, ale aj reportérov monitoringu vplyvov sucha sme zaznamenali žltnutie a opad listov na buku lesnom, duboch, jelši a iných drevinách a zároveň v rôznych vekových stupňoch,“ uviedla klimatologička Jaroslava Slavková.
Podotkla, že žltnutie a opad nastali vplyvom vysokých maximálnych teplôt vzduchu spojených so suchom.
