Chodníky už dávno nepatria iba chodcom. Svoj priestor si na nich vydobýjajú aj elektrické kolobežky – a zranených chodcov pribúda. Nová zákonná úprava síce zavádza povinné poistenie, ale iba pre majiteľov rýchlejších a silnejších kolobežiek. Navyše, viac rieši pokrčené plechy na autách ako zranených chodcov.
Nehody s vážnymi následkami však dokážu spôsobiť aj pomalšie kolobežky. Téme sa v relácii Občan za dverami venoval Miroslav Lupták.
Podľa internetových zdrojov a štatistík sa za posledných päť rokov počet kolízií chodcov s e-kolobežkármi a cyklistami zdesaťnásobil. Najhoršia situácia je v peších zónach miest a ohrození sú najmä seniori a deti.
„Moju dcéru zrazil maloletý kolobežkár na chodníku. Mala úraz kolena, z ktorého pravdepodobne bude mať jazvu, ešte stále sa jej to lieči,“ opísal otec zrazenej dcéry Miloš Beladič.
„Na pešej zóne syn išiel odhodiť papierik od zmrzliny do koša a keď sa vracal, zrazil ho kuriér jednej zo spoločností, ktoré prepravujú jedlo,“ pridala sa matka zrazeného syna Miroslava Ábelová.
Nehody sú na každodennom poriadku
Pešia zóna hlavného mesta je kolobežkárov a najmä kuriérov plná. No takmer každý deň dôjde k nehode aj v niektorom z ďalších miest, napríklad v Martine aj Banskej Bystrici. Oficiálne sa pritom mnoho prípadov ani nezaznamená.
„Za tento rok evidujeme jednu dopravnú nehodu, kde bol vinníkom vodič kolobežky s pomocným motorčekom, pričom bola ľahko zranená jedna osoba. Minulý rok sme evidovali jedenásť takýchto nehôd, pričom boli ťažko zranené dve osoby a desať bolo ľahko zranených. Za rok 2022 to bolo osem takýchto nehôd, pričom bola ťažko zranená jedna osoba a sedem bolo zranených ľahko,“ priblížil hovorca Prezídia Policajného Zboru SR Roman Hájek.
V Banskej Bystrici síce umiestnili pred vstupmi do pešej zóny tabule vyzývajúce cyklistov a kolobežkárov k ohľaduplnosti, no cyklochodníky na mnohých miestach vedú priamo cez zastávky MHD. Bolo len otázkou času, kedy sa niečo stane.
„Keď som vystúpila z autobusu, z ničoho nič som zľava pocítila veľký náraz. Kolobežkár ma zrazil tak, že som spadla na zem. Začala ma bolieť hlava aj celá ľavá strana tela, chrbticu musím mať doteraz v korzete, aby som nemala bolesti,“ opísala poškodená z Banskej Bystrice Lucia Franeková.
Kolízií každoročne pribúda
„Vieme, že takéto udalosti pribúdajú a sú omnoho závažnejšie ako v minulosti,“ skonštatoval vedúci oddelenia vnútornej správy Mestskej polície v Banskej Bystrici Andrej Majling.
„Kolízií pribúda, či už sú to chodci s cyklistami alebo kolobežkármi,“ potvrdila hovorkyňa mesta Banská Bystrica Zdenka Marhefková.
„Úrazy nespôsobujú kolobežky samotné, ale telo prepravovanej osoby, ktoré sa pri prudkom brzdení posúva vpred. Kolízii medzi kolobežkárom a chodcom sa na chodníku preto nedá zabrániť,“ vysvetlil dopravný expert Ján Bazovský.
Obmedzenia vo svete
To, čo vyzeralo ako dobrá forma alternatívnej dopravy, sa obracia proti ľuďom. Francúzsko, Španielsko aj Rakúsko už jazdu po chodníkoch zakázali. V Nemecku a Taliansku sú vyznačené povolené miesta.
„Príkladom je Paríž, kde až po štyroch úmrtiach zatiahli ručnú brzdu a zakázali zdieľané kolobežky v centrách sídlisk. To isté sa udialo aj vo Viedni a iných štátoch Európy. V Anglicku sú dokonca úplne zakázané,“ povedal autor iniciatívy „Stop elektrickým kolobežkám na chodníkoch“ Miloš Beladič.
U nás zatiaľ nie je vôľa riešiť tento problém plošne, váha zodpovednosti tak zostáva na jednotlivých samosprávach. Iniciatíva dostať elektrokolobežky z chodníkov a peších zón však existuje.
„Nie je to politická iniciatíva, je to občianska iniciatíva. Žiaden zákon to nerieši, riešia to mestá a obce. Preto iniciatívou „Stopka elektrickým kolobežkám na chodníkoch“ oslovujem priamo zastupiteľstvá,“ pokračoval Beladič.
Petície podpisujú stovky ľudí
„Myslíme si, že súčasný zákon o cestnej premávke je nedostatočný a bolo by dobré nastaviť jasné pravidlá tak, aby chodci na chodníkoch neboli ohrozovaní či už cyklistami alebo elektrokolobežkármi,“ uviedla hovorkyňa Marhefková.
„Smeroval som petíciu aj na parlament. Po nej prišlo k ústupku, čo sa týka poistenia, ale stále to nerieši bezpečnosť. Pešia zóna má byť pre peších a chodníky. V zahraničí to funguje bez problémov, u nás sa to rieši ako nejaká alternatíva pre mikromobilitu, ktorá je, bohužiaľ, nebezpečná,“ dodal Beladič.
„Osobne si myslím, že tento „ekoboom“ na Slovensku po nejakých desiatich rokoch utíchne a ľudia si uvedomia, že jazdiť na elektrokolobežke v premávke je pre nich nebezpečné,“ povedal Bazovský.
Pod petíciu sa už podpísali stovky ľudí. Mimoriadne ohrození sa cítia najmä seniori. Nedá sa hádzať všetkých užívateľov kolobežiek do jedného vreca, mnohí sú naozaj disciplinovaní a ohľaduplní. Rizikové správanie však badať najmä u veľmi mladých ľudí, ktorí nemajú a ani nemôžu mať žiadne dopravné návyky.
„Dôvodom kolízií je častokrát to, že na elektrokolobežkách jazdia dvaja aj viacerí ľudia a takisto sa v poslednej dobe spájajú aj s požitím alkoholických nápojov,“ dodala Marhefková.
„Mnoho kolobežkárov odíde z miesta kolízie a potom je problém vypátrať a usvedčiť používateľa v čase, keď ku kolízii došlo,“ pokračoval Bazovský.
„Bola som sa pýtať na polícii, ale nič som nevyriešila, lebo som sa dozvedela, že ešte ja môžem byť vinná tým, že som vystúpila z autobusu, čo sa mi zdá veľmi zvláštne,“ sťažovala sa pani Franeková.
Zákon elektrokolobežky nepokrýva
Podľa súčasných zákonov však na rozdiel od cyklistov kolobežkári naozaj patria na chodník. Je to totiž viac športové náčinie ako dopravný prostriedok
„Zákon o cestnej premávke jasne hovorí, kto môže používať chodník podľa definície chodca a vodiča nemotorového vozidla,“ vysvetlil Hájek.
„Bicykel je v zákone definovaný ako nemotorové vozidlo. Čiže cyklista musí vždy jazdiť po ceste. Pri kolobežkách je to zložitejšie, lebo tie, ktoré nemajú veľký výkon, môžu jazdiť aj po chodníkoch, ale len rýchlosťou chôdze,“ objasnil Bazovský.
„Prevádzkovatelia a mestá tvrdia, že v peších zónach sú obmedzené rýchlosti, ale to sa nedodržiava a nepoznám elektrickú kolobežku, ktorá by šla rýchlosťou chôdze. To by musel užívateľ zísť z kolobežky. Čiže každá jedna porušuje zákon a ohrozuje chodcov,“ tvrdil Beladič.
„Myslím, že to zákon už nejakým spôsobom upravuje a cyklisti by mali v peších zónach bicykel tlačiť alebo ísť rýchlosťou chôdze, čo je však podľa mňa diskutabilné,“ povedala Ábelová.
„Prečo by mal človek na chodníku používať kolobežku, ak má ísť rýchlosťou chodca vedľa neho?“ pýta sa Bazovský.
Čas sú peniaze
Keďže pri zdieľaných kolobežkách sa platí za minútu použitia, najlacnejšie znamená aj najrýchlejšie.
„Prevádzkovatelia majú možnosť obmedziť používateľov digitálne. To znamená, že majú informácie, kadiaľ kto a kedy prešiel, a ak porušil trasu, rýchlosť alebo ak išli dvaja, môže to ošetriť pokutou alebo vylúčením zo svojej prevádzky. No nedeje sa to,“ sťažoval sa Beladič.
„Neexistuje žiadna legislatíva, ktorá by tento obchodný vzťah upravovala. Lebo povedzme si, elektrokolobežky sú síce kryté „ekologickou prepravou“, ale v prvom rade ide o biznis,“ doplnil Bazovský.
Iniciátori výzvy plánujú v petícii pokračovať dovtedy, kým kolobežky nezmiznú z našich peších zón a chodníkov.
„Treba si dávať pozor. Keď som raz na nejakom dopravnom prostriedku, tak vždy mám prevahu oproti tomu, čo ide pešo,“ varovala Ábelová.
