Jeden rodinný dom a dvaja majitelia, nič nezvyčajné. No títo dvaja majitelia sa ešte nikdy nestretli. Pre pani Oľgu to znamená zúfalstvo, neistotu a strach, že skončí na ulici. Pre dlhy bývalého manžela totiž skončila polovica domu v dražbe a plány nového majiteľa zatiaľ pozná iba on sám. Téme sa v relácii Občan za dverami venoval redaktor Tomáš Gerši.
Tento rodinný dom pani Oľge darovali rodičia. Žila v ňom spolu so svojim manželom. „Rozhodli sme sa, že dom zrekonštruujeme. S manželom sme zobrali pôžičku, darovala som mu polovicu domu, aby mal čím ručiť. Urobili sme strechu, vymenili sme okná,“ uviedla majiteľka polovice domu Oľga Horecká. Rekonštrukcia prebehla približne pred 14 rokmi, dom odvtedy ostal v rovnakom stave.
Dôvodom je rozvod manželov. „Keď sme sa rozviedli, neboli sme majetkovo právne vysporiadaní. Snažila som sa, lenže môj bývalý manžel nechcel,“ uznala Horecká.
Na rozdelení majetku sa nedohodli a nikto z nich nepodal do troch rokov návrh na jeho vysporiadanie súdom. Polovica domu preto exmanželovi zostala.
„Ak sa nevysporiadajú a vznikne nejaká exekúcia, tak presne takto to môže skončiť, že tá nehnuteľnosť alebo ten podiel pôjde do dražby. Potom nastanú takéto problémy ako nastali v tomto prípade,“ vysvetlil nezávislý advokát Milan Ficek.
Osobný bankrot bývalého manžela
Polovicu domu stále vlastnil jej bývalý manžel a ten prestal splácať pôžičku, pre finančné problémy vyhlásil osobný bankrot.
„Keď sa niekto dostane do osobného bankrotu, tak v prvom rade sa robí súpis majetku, ktorý bude predmetom bankrotu, že čo sa bude predávať. Ak sú tam nehnuteľnosti, tak idú do dražby,“ pokračoval Ficek.
A tak sa aj minulý rok v októbri stalo. „Každý spoluvlastník nehnuteľnosti má predkupné právo. To znamená, že správca musí najskôr kontaktovať toho spoluvlastníka,“ informoval Ficek.
„Dali mi odkupné právo, lenže nakoľko som nemala peniaze, tak som to nemohla odkúpiť. Pýtali 10-tisíc, lenže som mala iba štyri a pol,“ priznala Horecká.
„Niekoľkokrát sme spolu telefonicky hovorili o tom, že má záujem o odkúpenie nehnuteľnosti, len musí získať na to peniaze. Ponuku o odkúpenie však nikdy neposlala správcovi,“ vyhlásila správkyňa konkurznej podstaty Marieta Katona.
„Keď to neodkúpi, tak sa potom pokračuje a tá nehnuteľnosť alebo podiel ide do dražby,“ ozrejmil Ficek. Majiteľka polovice domu na dražbe nebola, podľa jej slov na to nemala peniaze a zo situácie bola zúfalá.
„Cena predmetu dobrovoľnej dražby bola stanovená znaleckým posudkom vo výške 26 750 eur,“ informovala Katona.
Traja záujemcovia
O polovicu domu mali záujem traja dražitelia, nie však za cenu určenú znalcom. Licitátor dražby cenu postupne znižoval. Zastavil sa na sume 5 350 eur. „Udelením príklepu bola dražba ukončená, nikto nepodal žiadne námietky,“ ozrejmila Katona.
Nový majiteľ sa bol na nehnuteľnosť pozrieť. „Prišiel s nejakým pánom, pozrel z ulice a odišli preč, to bolo všetko. Nevidel ten dom ako vyzerá,“ povedala Horecká.
Majiteľka polovice domu neviem aké plány má nový majiteľ s jeho polovicou. „Bojím sa, že si tu môže niekoho nasťahovať,“ skonštatovala Horecká.
„To by sa nemalo stať, pretože o tom ako sa nakladá s nehnuteľnosťou, rozhodujú tí spoluvlastníci. Keďže nikto zo spoluvlastníkov nemá väčšinu, tak sa nemôže stať, že by jeden zo spoluvlastníkov povedal, že si tam chce nasťahovať nejakých ľudí,“ informoval nezávislý advokát Milan Ficek.
Neznáme zámery nového spolumajiteľa
O zámeroch sme sa chceli s novým spolumajiteľom porozprávať aj my. Hľadali sme ho na adrese trvalého pobytu v Bratislave. Keďže sme ho tam nezastihli, nechali sme mu odkaz, na ktorý reagoval.
„Mám za to, že sa na mňa ako fyzickú osobu nevzťahujú ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Z uvedeného dôvodu nepovažujem za potrebné za daných okolností odpovedať na Vami zaslané otázky,“ zaznelo v reakcii spolumajiteľa doma Kamila K.
O jeho plánoch sme sa teda viac nedozvedeli. U nezávislého advokáta sme preto zisťovali, ako môže pani Oľga svoju neistú situáciu riešiť. „Určite by bolo vhodné vyriešiť to takto, že ho vyplatí a zostane vlastníčkou tej nehnuteľnosti,“ vyhlásil Ficek. Majiteľka polovice domu priznala, že má záujem kúpiť polovicu nového spolumajiteľa, ak bude súhlasiť.
Ak by sa tak stalo, nový spolumajiteľ domu by mohol vychádzať z hodnoty stanovenej znalcom. Polovicu nehnuteľnosti kúpil v dražbe za 5 300 eur. Ak by ju následne predal pani Oľge za znalcom stanovenú hodnotu, teda 26-tisíc eur, zarobil by vyše 20-tisíc eur.
Pani Oľga naďalej spláca pôžičku
Aktuálne pani Oľga v dome stále býva a aj napriek tomu, že druhú polovicu nevlastní. Naďalej spláca 13-tisícovú pôžičku, ktorú si pred rokmi zobrali s vtedajším manželom na opravu domu.
„Tá povinnosť jej zostáva, Je samostatná a nezávislá od vlastníckeho práva k tomu domu,“ ozrejmil Ficek.
„Mám dôchodok 311 eur, takže z toho keď zaplatím 150 eur pôžičku, elektrinu a vodu, ostáva mi necelých 100 eur na živobytie mesačne,“ priznala Horecká.
„Pokiaľ nemá peniaze a vie si predstaviť, že by tam spoluvlastník žil, alebo že by sa to rozdelilo na dve bytové jednotky, tak potom toto je druhá možnosť,“ navrhol Ficek.
„Dom sa dá rozdeliť, v plote je to nachystané na bránku, nový majiteľ by si tam mohol urobiť vchod a po dohode s majiteľom by sa dom dal pekne rozdeliť,“ povedala Horecká.
„Keď to nebude možné, tak potom treba tiež zvažovať možnosť, že ak nemám peniaze na vyplatenie, rozmýšľať nad predajom nehnuteľnosti,“ uviedol Ficek.
„Napísal mi, že chce odo mňa odkúpiť polovicu domu. Ponúkal mi za to 26 700 eur. Odpísala som mu, že za takú sumu, ktorú mi ponúka, adekvátne bývanie nekúpim,“ vyhlásila majiteľka polovice domu.
„Ak sa nedohodnú na tom, akým spôsobom sa bude disponovať s nehnuteľnosťou, tak vtedy musí rozhodnúť o akomkoľvek nakladaní s nehnuteľnosťou súd,“ ozrejmil nezávislý advokát Milan Ficek.
Vzájomná komunikácia viazne
Vyhnúť sa mu môžu vzájomnou komunikáciou, no tá teraz na oboch stranách viazne. „Napísala som majiteľovi, že dom sa dá rozdeliť, že sa môžeme dohodnúť na rozdelení domu. Ešte mi neodpísal,“ uznala Horecká.
„Toho času komunikácia zo strany spoluvlastníčky uviazla, nakoľko mi na moju poslednú listovú zásielku neodpovedala, ale obrátila sa na Vašu reláciu a zvolila tak mediálnu konfrontáciu namiesto hľadania konštruktívneho riešenia,“ skonštatoval spolumajiteľ domu Kamil K.
„V tejto situácii by určite pomohlo ak by sa pani Oľga a nový spolumajiteľ vzájomne vypočuli a tiež zdieľali svoje vnímanie vzniknutej situácie, svoje obavy a hlavne svoje potreby,“ vyhlásila mediátorka Lenka Sokolová.
Stretnutie s mediátorom môže vyriešiť problém rýchlejšie ako súd. Navyše obaja ušetria čas a peniaze vynaložené v prípadnom súdnom konaní.
„Je dôležité povedať, že mediácia je v každej fáze dobrovoľná a mediátor o spore medzi stranami nerozhoduje. Strany sú tie, ktoré naozaj finálne rozhodnú, že ako sa ich situácia vyrieši,“ dodala Sokolová.
„Bojím sa toho, aby som neskončila na ulici. Toto je rodičovský dom a rada by som tu dožila,“ uzavrela majiteľka polovice domu Oľga Horecká.
