V pondelok (9. 9.) si na celom Slovensku pripomíname obete holokaustu a rasového násilia. Vláda vojnovej Slovenskej republiky vydala 9. septembra 1941 Židovský kódex. V Múzeu holokaustu v Seredi si pripomenuli obete, ktoré Židovský kódex zapríčinil.
Židia boli povinní od 1. septembra 1941 nosiť žltú šesťcípu hviezdu s nápisom Žid. Hoci mal vtedy len štyri roky, Pavel Traubner si na niektoré momenty z obdobia po prijatí Židovského kódexu živo spomína.
„Bolo to najstrašnejšie obdobie, pretože ja a moja rodina sme prežili v strašných podmienkach v horách v zemlianke, kde sme sa stlačili šiesti ľudia,“ priblížil preživší holokaustu Pavel Traubner.
Pamätnému dňu obetí holokaustu a rasového násilia v múzeu v Seredi sa v Správach z regiónov venovala redaktorka Marína Opálková:
Najtvrdšie protižidovské nariadenia v Európe
Kódex pozostával z 270 paragrafov. Nebol len formálnym zákonom, ale v praxi znamenal úplnú dehumanizáciu a odstránenie židovského obyvateľstva zo spoločenského, ekonomického a verejného života.
„Tieto protižidovské nariadenia boli v tom období najtvrdšími protižidovskými nariadeniami v Európe, ešte tvrdšie ako tie nacistické,“ vysvetlil vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok.
Protižidovské zákony vyvrcholili deportáciami, ktoré sa odvolávali na pracovnú povinnosť všetkých Židov vo veku od 16 do 60 rokov. Slovenský štát aktívne spolupracoval s nacistickým Nemeckom na deportáciách, za ktoré dokonca platil.
„Od marca do októbra 1942 bolo deportovaných takmer 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo len niekoľko sto. Čo sa týka tej druhej vlny deportácií, tak boli vraždení ďalší,“ dodal Korčok.
Protižidovský plán
Židia nemohli vykonávať mnohé povolania, ktoré vyžadovali vyššie vzdelanie alebo kontakt s verejnosťou. Židovským deťom kódex zakázal navštevovať verejné školy spolu s nežidovskými deťmi. To bol však len začiatok protižidovského plánu.
„Nacistom a ich prisluhovačom sa nepodarilo splniť plán. Ich plán bolo vyhubiť všetkých Židov. Tí, ktorí prežili, nesú náboženstvo, kultúru, umenie a tradície ďalej. Aj preto si to pripomíname hudbou,“ dodal Korčok.
Obete holokaustu si múzeum v Seredi pripomína stálou expozíciou. Na výročie vydania Židovského kódexu tu zaznela hudba, ktorá vznikla v koncentračnom tábore v Terezíne.
„Je obdivuhodné, ako tvorivá sila a umelecký duch dokážu prekonať aj tragické situácie a osudy, ktorých skutočne nebolo málo v tom období. Žiaľ, Viktor Ulmann sa nevrátil z Terezína, ale jeho sklady ostali zachované,“ povedala klaviristka Eva Varhaníková.
Na spomienkový večer prišli aj tí, ktorí prežili holokaust. Rozprávať z nich chcel len málokto. Hrôzy, ktoré zažili, si nechávajú uzamknuté v sebe.
