Pri extrémnych prívalových dažďoch už nie je možné rátať s tým, že vodozádržné opatrenia zadržia celý objem povodne. Je to fyzikálne nemožné. Dokážu však zmenšiť kulmináciu a rozsah povodne, a tým aj rozsah škôd. Uviedol Andrej Škrinár z Katedry vodného hospodárstva krajiny Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
„Jedinou stopercentnou ochranou pred povodňou je zmeniť optiku. U nás je totiž bežná prax stavať domy doslova na brehoch potokov a riek, často dokonca bez príslušných vodoprávnych povolení. Potom očakávať, že štát zabezpečí ich protipovodňovú ochranu za omnoho väčšie náklady ako prípadné povodňové škody,“ uviedol Škrinár s tým, že pokiaľ sa rozmýšľanie ľudí v tomto smere nezmení, riziko povodňového ohrozenia týchto stavieb bude stále stúpať.
Škrinár pripomenul, že z vedeckých predpovedí v oblasti zmeny klímy, ale aj zo skúseností je jasné, že extrémne javy budú stále pribúdať. To znamená, že okrem stúpajúcich prívalových zrážok sa budú predlžovať aj obdobia bez zrážok. Tomuto poznaniu preto treba prispôsobiť hospodárenie s vodou.
„Čím viac sa budeme snažiť zastaranou optikou o jednostranné riešenia (rýchlo poslať vodu preč z ohrozených území), tým viac budeme riziko katastrofických povodní paradoxne zvyšovať. Naopak, najväčší účinok budú mať opatrenia na prípravu krajiny na zachytenie zrážok v čo najväčšom možnom množstve. Tiež ich pomalé a postupné uvoľňovanie v malovodných obdobiach, čím sa zároveň zníži riziko sucha,“ vysvetlil Škrinár.
Pozitívny jav pre prírodu
Pri vodných tokoch v mestách, kde hrozia väčšie povodňové škody, sa dá podľa Škrinára chrániť buď priamymi opatreniami, ako sú úpravy riečneho koryta a hrádze, alebo nepriamymi, ako sú retenčné nádrže či suché poldre.
Vybudované korytá a hrádze sú však náročné na údržbu. Jej zanedbanie môže spôsobiť katastrofu, ako napríklad pri poslednej povodni v Devínskej Novej Vsi, kde z dôvodu zlyhania ľudského faktora nefungovala správne čerpacia stanica na vnútorné vody.
Na druhej strane sú povodne podľa Škrinára pozitívnym javom pre prírodu. Ekosystém je na ne pripravený a v mnohých prípadoch dokonca naviazaný. Je preto nevyhnutné ponechať vodné toky, kde nehrozia veľké škody, v prirodzenom stave, aby sa tam povodňová voda mohla rozliať do záplavového územia.
„Ľudia by sa mali naučiť strpieť povodne aj v intraviláne v takých miestach, kde nehrozia škody na životoch a ani výrazné ekonomické škody,“ doplnil Škrinár.
