Na hlavný obsah

Štát pomoc s hypotékami odhadol zle, hovorí odborník. Je o ňu oveľa menší záujem, ako sa predpokladalo

Požiadalo o ňu 34-tisíc dlžníkov.

Štát pomoc s hypotékami odhadol zle, hovorí odborník. Je o ňu oveľa menší záujem, ako sa predpokladalo
Ilustračná snímka. Foto: TASR/Roman Hanc

Podľa aktuálnych údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny za prvých sedem mesiacov tohto roka požiadalo o štátnu pomoc s hypotékami 34-tisíc dlžníkov. Z toho ju aj reálne dostalo viac ako 12-tisíc žiadateľov. To je podstatne menej ako predpokladala vláda.

Maximálna výška pomoci je 150 eur, priemerne žiadatelia dostali pomoc vo výške 84 eur. „Vieme z toho vyčítať, že dlžníci, ktorý mali vyšší hypotekárny úver rozmýšľali do budúcna a poslúchli odporúčania o využití výhodných ponúk bánk na dlhé fixácie,“ myslí si výkonný riaditeľ Finančného kompasu Matej Dobiš.

Celková výška vyplatených príspevkov na zvýšenú splátku úveru bola do začiatku augusta 2024 približne 4,2 milióna eur. Celkové náklady na pomoc však vláda vyčíslila na vyše 70 miliónov eur.

„Vyzerá to, že štát ušetrí na tom, koľko mal naplánované na takýto typ pomoci. Štát mohol očakávať, že sa úrokové sadzby ešte zvýšia a ľudia budú potrebovať vyššiu pomoc. To sa však neudialo,“ vysvetľuje Dobiš.

Zmeny v podmienkach pre žiadateľov

Odborník dodáva, že vláda vopred avizovala, že v prípade, ak úrokové sadzby časom klesnú, tak nebude mať dôvod takúto pomoc poskytovať. Štát podľa neho situáciu odhadol zle.

Nie každý, kto o pomoc požiadal, ju aj dostal. Najčastejším dôvodom zamietnutia pomoci bolo nesplnenie podmienok. Pomoc pôvodne neplatila pre žiadateľov s refinancovanými úvermi. To sa od 1. júla zmenilo, podľa Dobiša, zrejme aj kvôli malému záujmu občanov.

Lehota na rozhodnutie o žiadosti o pomoc je 60 dní, v praxi sú však podľa odborníka žiadosti vybavované rýchlo, a to aj vďaka menšiemu záujmu. Vyskytnú sa však aj výnimky.

Slovensko kedysi patrilo medzi krajiny s najnižšími úrokovými sadzbami, už tomu tak nie je, práve naopak. „Dá sa povedať, že patríme medzi krajiny s najdrahšími úvermi,“ vyhlásil Dobiš.

Upozornil však, že tento vývoj mal pozitívny vplyv na realitný trh, na ktorom sa zastabilizovali ceny a rozdiely v úrokových sadzbách nie sú až také výrazné.

Vypočujte si celý rozhovor s výkonným riaditeľom Finančného kompasu Matejom Dobišom v relácii Ekonomika :24:

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Ekonomika