Jordánska islamistická opozícia vyzvala na utorok (10. 9.) na ďalšie protiizraelské demonštrácie. V ten deň pritom budú jordánski voliči rozhodovať tiež o novom zložení dolnej komory parlamentu.
V ňom môže podľa analytikov citovaných agentúrou Reuters získať väčšie zastúpenie opozičná islamistická strana. Tá žiada zrušenie mierovej zmluvy s Izraelom kvôli jeho pokračujúcej vojne v palestínskom Pásme Gazy a zosilneným raziám izraelskej armády na okupovanom Západnom brehu.
Stovky ľudí vyšli do ulíc Ammánu tiež v nedeľu (8. 9.). Podľa serveru The Times of Israel (ToI) oslavovali zabitie troch Izraelčanov Jordáncom, ktorý zaútočil počas prehliadky svojho kamióna na pracovníkov hraničného priechodu z Jordánska na Západný breh okupovaný Izraelom.
Počas manifestácie, ktorú v nedeľu zorganizovala miestna odnož Moslimského bratstva, sa konal aj improvizovaný ohňostroj. Jej účastníci rozdávali okoloidúcim cukríky. Ľudia tiež kričali heslá na podporu palestínskeho hnutia Hamas, s ktorým izraelská armáda bojuje v Pásme Gazy.
Demonštrácia na podporu Hamasu počas vojny v Gaze, ktorú začal vlani 7. októbra teroristický útok Hamasu na Izrael, organizovala aj jedna z hlavných opozičných strán Islamský akčný front (IAF), ktorá je jordánskym politickým krídlom Moslimského bratstva.
Jej voličmi sú najmä Jordánci palestínskeho pôvodu. Podľa agentúry Reuters ale táto formácia pravdepodobne nezíska viac hlasov ako provládne strany.
Jordánci zvažujú účasť
Medzi voličmi naprieč politickým spektrom podľa Reuters panujú obavy, že sa izraelská vláda Benjamina Netanjahua snaží rozšíriť vojnu z Gazy na Západný breh a vyhnať z neho nehodami a ničením infraštruktúry ďalších Palestínčanov do Jordánska.
V 11-miliónovom Jordánsku žijú už vyše dva milióny palestínskych utečencov. Podľa agentúry AFP tvoria obyvatelia palestínskeho pôvodu asi polovicu jordánskych voličov.
„Cítime bolesť, bezmoc a poníženie, keď každý deň vidíme v televízii tú tragédiu v Gaze, zabíjanie a deštrukciu. Kvôli tomu zabúdame na voľby a všetko okolo. Cítim horkosť a nie som si istý, či pôjdem tentoraz voliť,“ povedal 43-ročný jordánsky štátny zamestnanec Umar Muhammad. Aj ďalší Jordánci podľa AFP možno kvôli tomu voliť nepôjdu.
Vojna v Gaze a zosilnené razie izraelskej armády a násilnosti osadníkov na Západnom brehu sa pre niektorých jordánskych politikov stali kľúčovou témou kampane.
Ďalší kandidáti sa zamerali na ekonomiku, ktorú tiež poznačila vojna v Gaze a eskalácia napätia na Blízkom východe. Asi 14 percent hrubého domáceho produktu totiž podľa AFP tvoria príjmy z cestovného ruchu. Jordánsko bojuje aj s vysokou nezamestnanosťou.
Utorkové voľby sú prvé, ktoré sa konajú po volebnej reforme. Tá okrem iného zvýšila počet kresiel dolnej komory parlamentu, znížila minimálny vek pre kandidátov a vyhradila väčšie zastúpenie pre ženy.
