Archeológovia ukončili výskum protitankovej priekopy v Kremničke pri Banskej Bystrici. Počas druhej svetovej vojny tam nacisti zavraždili odhadom tisíc ľudí. Stovky obetí stále ležia pod zemou. V posledných rokoch pri pamätníku začali stavať rodinné domy. Výsledkom výskumu by mala byť aj stavebná uzávera.
Protitanková priekopa bola široká štyri metre a tiahla sa zhruba od dnešného pamätníka obetiam fašizmu v Kremničke až po rieku Hron.
“Bola to priekopa, ktorá bola schopná zastaviť ktorýkoľvek ľahký alebo stredný tank, s tým, že jej zadná časť bola ešte vystužená drevenou guľatinou alebo doskami. Ten kolmý koniec, ktorý mal tanku zabrániť dostať sa z priekopy hore, bol ešte takýmto spôsobom spevnený,“ vysvetlil vedúci výskumu a archeológ Pavol Šteiner.
Túto priekopu využili nacisti ako masový hrob po poprave prenasledovaných skupín obyvateľstva na prelome rokov 1944 a 1945. Po oslobodení mesta exhumovali vyše 700 obetí. Pozostatky ďalších približne 300 zavraždených ležia stále pod zemou.
“Prítomnosť ďalších tiel sa zatiaľ nepodarila potvrdiť ale ani vyvrátiť. Na to, aby sme zistili, či v priekope ešte nejaké telá sú, by bolo potrebné opäť absolvovať nejaké väčšie výkopové práce,“ dodal Šteiner.
Výskumu protitankovej priekopy sa v Správach venoval redaktor Marek Pivoluska:
O ochrane lokality rozhodnú pamiatkari
Po ukončení výskumu budú rozhodovať o ochrane lokality pamiatkari. K miestu popráv sa totiž v nedávnej minulosti začala približovať výstavba rodinných domov.
“Cieľom tohto výskumu je vytvoriť obraz o tejto lokalite, a spracovať podklady pre rozhodnutie pamiatkového úradu o rozšírení pásma ochrany v Kremničke. Zároveň to budú podklady, ktoré môžu byť použité inštitúciami aj pre vyhlásenie a rozsah ustanovenia uzávery v tejto lokalite,“ uviedol primátor mesta Banská Bystrica Ján Nosko.
Vedenie mesta tvrdí, že výstavbu na Plánkovej ulici umožnila zmena územného plánu ešte v roku 1999. Po aktualizácii sa s výstavbou nepočíta.
“Tým, že sa dosiahne stavebná uzávera, tak sa vylúčia akékoľvek pochybnosti o ďalšej možnej zástavbe. Podotýkam, že nebola prípustná z hľadiska ďalšej výstavby rodinných domov, ani podľa aktuálneho a účinného právneho stavu,“ povedal vedúci stavebného úradu v Banskej Bystrici Filip Gašparec.
Po ukončení výskumu by archeológovia chceli, aby sa aspoň časť priekopy zrekonštruovala a odhalila verejnosti ako múzeum v prírode.
