Vláda chce zvýšiť bezpečnosť základných a stredných škôl. Na stredajšom (11. 9.) rokovaní schválila návrh, ktorý zahŕňa aktívny monitoring objektov i automatizovaný výstražný systém. Projekt s celkovými nákladmi viac ako 62 miliónov eur by sa mal najskôr zaviesť pilotne v troch školách. Následne do ostatných škôl, ktoré sa prihlásia.
Systémové riešenie bezpečnosti osôb v objektoch škôl má zabezpečiť aktívny monitoring s analýzou záznamu v reálnom čase na identifikáciu potenciálnych hrozieb alebo neobvyklých aktivít. Taktiež automatizovaný výstražný systém, ktorý má umožniť okamžitú reakciu so schopnosťou integrácie s núdzovými protokolmi pre rýchlejšie riešenie.
Zabezpečené majú byť inteligentné výstrahy, ktoré by rozlišovali medzi rutinnými aktivitami a potenciálnymi bezpečnostnými hrozbami.
„Budú to kamery modernej generácie, ktoré budú mať aj takzvané rozpoznávanie tváre (face recognition). Pôjde o riešenie, ktoré nebude zaťažovať policajtov na jednotlivých obvodných oddeleniach,“ poznamenal Šutaj Eštok.
Ako priblížil, kamery budú pomocou umelej inteligencie schopné identifikovať, kedy dôjde k neočakávanému správaniu a určitému riziku. Až vtedy by podľa neho mali na operačné strediská hlásiť možnosť, že sa niečo v areáli školy deje.
Súčasťou má byť aj generovanie použiteľných prehľadov na základe analýzy údajov, identifikovanie trendov a potenciálnych slabín pre proaktívne plánovanie bezpečnosti či flexibilita prístupu z akéhokoľvek zariadenia pripojeného k internetu.
Zavedenie projektu bude trvať
Systém podľa Šutaja Eštoka bude v súlade s GDPR. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) podotkol, že súlad so zákonom je potrebný. Zavedenie projektu však podľa neho bude trvať a musí byť zriadený pracovný tím, ktorý sa bude venovať detailom konceptu. Ako doplnil, je pre nich dôležitejšie, aby aktívne riešili preventívne krízové opatrenia.
Ministerstvo vnútra (MV) SR návrhom reaguje na rapídne zhoršenie bezpečnostnej situácie na základných a stredných školách.
„V roku 2020 bolo zaznamenaných až 58 prípadov šírenia poplašnej správy, v roku 2021 síce počet prípadov klesol na 48, ale v roku 2022 a v roku 2023 bolo zaznamenaných ďalších 125 prípadov šírenia poplašnej správy. Za roky 2020 až 2024 bolo nahlásených až 714 prípadov, ktoré obsahovali slovo bomba v rôznych súvislostiach a konotáciách,“ zdôvodnilo.