Za vyberavosť v jedení u detí a dospievajúcich môže až zo 74 percent genetika, nie výchova. Veľký vplyv má tiež prostredie a v neskoršom veku aj vrstovníci. S odvolaním sa na štúdiu britských vedcov o tom informoval denník The Guardian.
Štúdia skúmala stravovacie návyky u detí a dospievajúcich od 16 mesiacov do 13 rokov. „Hlavným poznatkom je to, že za vyberavosťou nestojí výchova. Naozaj ide o genetické rozdiely medzi nami,“ povedala Zeynep Nasová, behaviorálna genetička z londýnskej univerzity UCL.
Hlavnou výskumnou otázkou bolo, ako genetika a prostredie ovplyvňujú stravovanie detí. Nasová s tímom analyzovala údaje o stravovacích návykoch 2 400 párov jednovaječných a dvojvaječných dvojičiek vo veku 16 mesiacov a troch, piatich, siedmich a 13 rokov.
Výsledkom štúdie bolo, že vyberavejšie pri jedle boli jednovaječné ako dvojvaječné dvojčatá. Nasová to zdôvodnila tým, že dvojvaječné dvojičky zdieľajú 100 percent genetického materiálu. Práve preto jedli a zároveň odmietali rovnaké jedlá.
Úlohu okrem genetiky hrá aj prostredie, v ktorom dieťa vyrastalo, napríklad či sa pri jedle zišla celá rodina alebo aké potraviny sa v ich okolí jedli.
„Aj keď rodičia môžu potomkov podporovať v tom, aby v detstve a v priebehu dospievania jedli rôzne jedlá, v dospievaní môžu na stravovacie návyky mať väčší vplyv vrstovníci a kamaráti,“ uviedla spoluautorka štúdie Alison Fildesová. Stravovanie detí vo veku sedem až 13 rokov môžu vrstovníci ovplyvňovať až zo štvrtiny.
Väčšinu účastníkov štúdie tvorili belošské deti z rodín s nadpriemernými príjmami. V budúcnosti by sa vedci chceli v podobnej štúdii zamerať aj na deti z iných kultúr s odlišnými stravovacími návykmi a výchovou.
