Európu zasiahli minulý týždeň silné dažde a s tým spojené povodne. Najhoršia situácia bola v Rakúsku, Poľsku, Rumunsku, ale aj v susednom Česku, kde si živel vyžiadal aj obete na životoch. Záplavy neobišli ani Slovensko. Viaceré regióny sa ocitli pod vodou.
Živel zničil cesty, domy, autá, aj úrodu. Rozsah škôd, ktoré voda spôsobila, zatiaľ nie je definitívne známy, no isté je, že na povrch vyplavila aj dlhodobo neriešené problémy v starostlivosti o rieky a potoky. Odborníci varujú, že si na extrémne prejavy prírody musíme zvykať.
Čo spôsobilo silné záplavy, čo máme očakávať v budúcnosti a aké máme nedostatky v zmierňovaní škôd v podobných situáciách sme zisťovali v relácii Reportéri.
„Tomuto hovoríme tzv. klimatické spätné väzby. Otepľovanie spôsobí, že sa zvýši vlhkosť vzduchu tým, že sa vyparí voda z oceánov, a tým sa vytvoria podmienky na ešte intenzívnejšie zrážky,“ upozorňuje klimatológ Pavel Matejovič.
„Už v priebehu začiatku septembra, kedy sme prežívali veľmi horúce obdobie v našej oblasti, už vtedy sme videli z tých predpovedných materiálov, že ďalší týždeň je chladnejší a bohatý na zrážky,“ uvádza meteorológ a pracovník Univerzity Komenského SHMÚ Miroslav Šinger.
Matejovič potvrdzuje, že veľmi teplé leto spôsobilo ohrievanie vody morí a oceánov. „Stredozemné more – teplota vody dosiahla až 31 stupňov Celzia,“ dodáva.
„Vzduch, ktorý sa odtiaľ dostával s postupujúcou tlakovou nížou, bol veľmi bohatý na vodné pary. Tie potom v tlakovej níži skondenzovali a vyvolali výdatné zrážky, ktoré nás zasiahli,“ vysvetľuje klimatológ a pracovník SHMÚ Pavel Faško.
„Potom, v tej záverečnej fáze, spôsobili výrazné hydrologické komplikácie, aké sme zažili,“ dodáva.
Zmeny sú podmienené človekom
„V priebehu roka naprší na nížinách juhozápadného Slovenska povedzme do tých 600 milimetrov (mm). No a keď v priebehu niekoľkých dní napršalo 200 až 250 mm, tak keď si to porovnáme s ročným úhrnom, tak za niekoľko dní nám spadla tretina, niekde až polovica ročného úhrnu. Čiže to sú podmienky monzúnové a nie tie, na ktoré sme tu zvyknutí,“ konštatuje Šinger.
„Takéto úhrny podľa štatistických analýz sa tam vyskytujú zriedkavejšie ako raz za 200 rokov. To je prejav klimatickej zmeny podmienenej činnosťou človeka,“ tvrdí Faško.
„Otepľovanie spôsobí, že extrémy, ktoré zažívame, napríklad letné horúčavy, budú ešte viac intenzívne,“ myslí si Matejovič. Odhaduje, že teploty budú dosahovať 42 – 43 stupňov.
Meteorológ Miroslav Šinger považuje za jednu z najväčších hrozieb v strednej Európe veľké krúpy.
„Existujú rôzne modelové scenáre, ktoré simulovali vedci. Musíme vyjsť z toho, že sa budú otepľovať moria aj oceány, v atmosfére bude rásť koncentrácia oxidu uhličitého. Tá reaguje s vodou a vzniká acidifikácia oceánov,“ predpovedá Matejovič.
„Klimatický systém má akési podsystémy, kde sú určité väzby. A to riziko ďalšieho vývoja spočíva v tom, že väzby sa narušia do tej miery, že ich nebude možné vrátiť do pôvodného stavu,“ vysvetlil Faško.
Matejovič priblížil, že v oceánoch žije morský fytoplanktón, ktorý vyprodukuje až 60 percent kyslíka, čo môže ohroziť samotnú existenciu života. „K takejto situácii by mohlo prísť už v budúcom storočí,“ dodáva.