Téma energopomoci v rozpočte na budúci rok zostáva otvorená. Vláda vyčlenila na kompenzácie cien plynu a tepla 235 miliónov eur. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) hovorí, že na „väčšie výstrelky“ nemáme peniaze.
Aj preto chce rezort hospodárstva nastaviť pomoc adresnejšie. Odborníci však dlhodobo upozorňujú, že na výpočet, kto pomoc skutočne potrebuje, nám chýba vzorec.
Ceny plynu a elektriny sú v súčasnosti pre všetkých zmrazené. Štát to tento rok vyjde na vyše miliardu eur. Od budúceho roka chce ministerstvo hospodárstva nastaviť energopomoc adresnejšie.
Zatiaľ vieme, že z rozpočtu má na to ísť 235 miliónov eur. Analytik portálu energie-portal.sk Radovan Potočár hovorí, že ak pôjde o plošnú pomoc, nemusí to stačiť. Vláda tým zdražovanie iba stlmí.
“Môže sa totiž rozhodnúť, že bude riešiť napríklad len ceny plynu, nebude riešiť ceny tepla, alebo naopak. Respektíve, že pri zachovaní plošného princípu umožní určitý nárast cien a štátny rozpočet pokryje časť zdraženia,“ skonštatoval Potočár.
Chýba systém adresnej pomoci
Podobne to spravila minulá vláda, keď stanovila, že plyn pre domácnosti v roku 2023 nezdražie o viac ako 15 percent, inak to pokryje štát. Na adresnú pomoc však podľa Radovana Potočára, štátu chýba systém na rozlišovanie toho, kto pomoc skutočne potrebuje.
Analytik Konfederácie odborových zväzov Ján Košč súhlasí. Hovorí, že najskôr treba stanoviť hranicu energetickej chudoby.
“Odborníci žiadajú, aby sme definovali už najmenej 20 rokov, doteraz sa to nestalo a pokiaľ toto nebudeme mať definované, tak nevieme adresne doručiť pomoc týmto najchudobnejším rodinám,“ uviedol.
Naopak, ekonomický analytik INESS Radovan Ďurana si myslí, že diskusia o energetickej chudobe nikam nevedie.
“Nás zaujímajú celkové výdavky na bývanie, pretože to definuje životný štandard takéhoto človeka. Z tohto dôvodu aj máme v sociálnom systéme dávky v hmotnej núdzi, na ktorú výdavky za posledných desať rokov klesli,“ vyhlásil Ďurana.
Dávka v hmotnej núdzi sa viaže na životné minimum, ktoré je v súčasnosti 274 eur. Ministerstvo práce pripravuje nové stanovenie životného minima tak, aby odzrkadľovalo reálne náklady domácností.
“V súčasnosti je však predčasné hovoriť o detailoch návrhu, keďže vypracovanie tejto právnej úpravy je plánované na rok 2026,“ povedala hovorkyňa ministerstva Karolína Ducká.
Hoci energetickú chudobu zadefinovanú nemáme, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vlani navrhol, aby sa vzťahovala na tých, ktorým po úhrade nákladov na energie zostane menej peňazí ako je 1,5 násobok životného minima, čo je menej ako 411 eur. Túto definíciu spĺňa 150-tisíc ľudí, teda vyše osem percent domácností.