Artézskych studní vhodných na používanie je stále menej. Niektoré vysychajú alebo je v nich znečistená voda. Legislatíva, ktorá určuje, či je voda vhodná na konzumáciu, sa stále mení.
Oblasti Komárna aj Nových Zámkov sú bohaté na podzemné vody. V okresných mestách, ale aj okolitých obciach narazíte na nejednu artézsku studňu. Nájdu sa ľudia, ktorí vodu z nich pravidelne využívajú aj dnes.
Ubúdajúcim vhodným artézskym studniam sa v reportáži v Správach z regiónov venovala redaktorka Marína Opálková:
Artézske studne budovali ľudia v minulých storočiach pretože neexistoval verejný vodovod. Voda z nich vyviera samovoľne bez nutnosti čerpania.
„V prípade, keď už ľudia chcú piť takúto vodu z artézskej studne, mali by byť obozretní. Mali by sledovať štítky, na ktoré upozorňujeme miestne samosprávy, aby uverejňovali pre tieto artézskej studne, či teda voda je vhodná na pitie alebo nie je,“ uviedol Marek Sádovský z hygieny životného prostredia RÚVZ Nové Zámky.
Čo vplýva na kvalitu vody v studni?
Kvalitu vody môžu ovplyvniť rôzne faktory, napríklad aj skorodovaný kohútik. Skúma sa aj zvýšená prítomnosť arzénu, mangánu či železa. Tie sa z vody nevytratia ani po prevarení. RÚVZ v novozámockom okrese monitoruje 12 artézskych studní. Osem z nich nevyhovuje aktuálne platnej legislatíve.
„Najmä v zdravotne významných ukazovateľoch fyzikálnych a chemických a v jednom prípade aj v závažnom mikrobiologickom znečistení, ktorý teda môže spôsobiť pri konzumácii závažné problémy gastrointestinálneho traktu,“ priblížil Sádovský.
V okrese Komárno kontroluje regionálny úrad verejného zdravotníctva len jednu artézsku studňu. „Uvedená studňa slúži pre obyvateľov mesta Nesvady a okolia ako doplnkový zdroj pitnej vody,“ vysvetlila regionálna hygienička RÚVZ Komárno Denisa Masárová.
Komárňanskom okrese narazíte aj na ďalšie artézske studne, vodu v nich však nikto nekontroluje. „Studne sú označené nápisom nepitná voda a sú využívané na vlastnú zodpovednosť,“ dodala Masárová.
Artézske studne sú zväčša neprebádanou oblasťou. Niektoré z nich vyvierajú z hĺbky až 550 metrov. O ich hydrogeologickom podloží nie sú takmer žiadne záznamy.
