Systém výpočtu ceny za vodu sa má od nového roka zmeniť, nie všetci s ním však súhlasia. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) navrhuje rozdeliť cenu na fixnú a spotrebnú. Hovorí o väčšej spravodlivosti pre spotrebiteľov.
Naopak, časť opozície tvrdí, že na to doplatia tí, ktorí vodou šetria. Vodárenské spoločnosti síce volali po zmene roky, no situáciu s masívnym investičným dlhom im to vyriešiť nepomôže.
Kým doteraz cena za vodu závisela od našej spotreby, zrejme od nového roka sa výpočet ceny zmení na fixnú a spotrebnú časť. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví to argumentuje aj zlým stavom infraštruktúry.
Doposiaľ boli náklady na prevádzku vodovodov a kanalizácií zahrnuté do ceny vodného a stočného. Odberatelia s minimálnym odberom tak neprispievali na údržbu.
“Zavedením dvojzložkovej ceny sa priemerná cena vodného a stočného výrazne nezmení. Zavádza sa ale spravodlivejšie prerozdelenie nákladov medzi všetkých odberateľov, pretože sa odstraňuje stav, kedy za odberateľov s nulovou spotrebou, výdavky na údržbu ich pripojenia na vodovodnú a kanalizačnú sieť platili ostatní,“ uviedol hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.
Karol Galek zo SaS zmeny kritizuje. “Následkom bude zdraženie cien vody prakticky pre všetkých. Násobne vyššia faktúra zrazu príde najmä ľuďom, ktorí vodou šetria alebo jej odoberajú minimum,“ povedal.
“Dvojzložkovo zatiaľ ukazuje iba to, že nízku sumu delíte na dve časti. Zatiaľ neznamená nič, čo by sa týkalo nejakého abruptného nárastu cien,“ reagoval predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik.
Spoločnosti po zmene volali roky
Vodárenské spoločnosti po zmene volali roky. Generálna tajomníčka asociácie vodárenských spoločností Ivana Mahríková dodáva, že navrhovali, aby do fixnej zložky boli zahrnuté aj financie na plánovanú obnovu infraštruktúry, no u regulátora neuspeli.
“V súčasnosti je fixná zložka nastavená tak, že nepokrýva ani prevádzkové náklady na odberné miesto. Napríklad pri rodinných domoch sa jedná o 10 eur ročne na vodné, 12 eur ročne na stočné, vtedy, keď sú odvádzané aj zrážkové vody,“ informuje Mahríková.
Investičný dlh národní kontrolóri vyčíslili na zhruba päť miliárd eur. Podľa analytika energie-portálu Radovana Potočára je dvojzložkovosť ceny logická, no treba si počkať na finálnu verziu vyhlášky.
“Aj v elektroenergetike aj v plynárenstve sa platí za dostupnosť. Sieť tu je, je udržiavaná a daná energia je k dispozícii. V rozumnom nastavení dáva zmysel aj fixná platba ceny. V odvetví je dlhodobo kumulovaný veľký investičný dlh. Súčasťou riešenia by mohlo byť zvýšenie vodného a stočného, aby sa do systému dostávalo viac financií, hlavne na obnovu,“
Zlý stav infraštruktúry spôsobuje aj to, že sa časť vody stráca na ceste k odberateľom.
