Úroveň profesionality športových súťaží sa meria viacerými parametrami. Stav športovísk, zázemie klubov alebo kvalita hráčov. Samostatnou kapitolou sú rozhodcovia, ktorých výkony výrazne ovplyvňujú vzťahy v športovom hnutí.
Akú odbornosť majú muži zákona v hokejovej extralige? Prečo vznikol Disciplinárny senát pre profesionálny hokej? Prečo nie je o prácu hokejového rozhodcu v našich končinách veľký záujem?
Nielen na tieto otázky sa pokúšal nájsť odpovede moderátor Peter Čambor v diskusnej relácii Šport :24. Jeho hosťami boli člen komisie rozhodcov SZĽH Peter Jonák a bývalý hokejista, v súčasnosti hokejový expert Ondrej Rusnák.
Za vyspelým hokejovým svetom zaostávame
Vzťah medzi rozhodcami a hokejovými trénermi a hráčmi je neoddeliteľnou súčasťou dynamiky hokejových zápasov. Podľa Jonáka však Slovensko vo vývoji vzťahov medzi týmito svetmi zaostáva za vyspelým hokejovým svetom.
„V západnej Európe alebo Škandinávii je rozhodca vnímaný inak. U nás je braný ako nutné zlo. Niekto, kto musí prísť a odpískať zápas. Niekedy býva terčom kritiky neoprávnene, inokedy oprávnene, to si musíme priznať. Chyby sa stávajú a aj sa budú stávať. Otázkou je, ako sa k nim staviame my na Slovensku a ako sa k nim stavia svet. Veľmi dôležité je, ako sa k nim stavia komisia rozhodcov a ako sa snažíme minimalizovať chyby,“ hovorí Jonák.
Rusnák zdôrazňuje, že je potrebné uvedomiť si, že rozhodcovia sú a aj vždy budú súčasťou hry a nie sú nútené zlo.
„Dôležité je, aby nastala komunikáciu od rozhodcu a aby nebol despota na ľade, ktorý si môže dovoľovať k hráčom a trénerom čokoľvek. Aby veci vysvetlil v pokoji a správnym jazykom, na čo potom inak reagujú aj hráči a tréneri,“ myslí si Rusnák.
Jonák vysvetlil, že posledné tri roky sa v predsezónnych seminároch zvlášť zameriavajú na komunikáciu rozhodcu smerom k hráčom, trénerom a opačne.
„Posledné dva roky sa vždy na začiatku sezóny a pred play-off stretávame s klubmi, so zástupcami hráčov, sú tam tréneri, všetci hlavní rozhodcovia, čiaroví rozhodcovia z extraligy a hlavní rozhodcovia Slovenskej hokejovej ligy. Máme zhruba hodinovú prednášku na tému komunikácie. Podklady berieme najmä zo zámoria, ale samozrejme, upravujeme to na slovenské pomery,“ približuje Jonák.
Senát je ešte v plienkach
Na začiatku aktuálnej sezóny schválil Výkonný výbor Slovenského zväzu ľadového hokeja (VV SZĽH) vytvorenie Disciplinárneho senátu pre profesionálny hokej, ktorého cieľom je zefektívniť riešenia sporných situácií a previnení sa voči disciplinárnemu poriadku v extralige a Slovenskej hokejovej lige.
Jonák vznik tohto orgánu víta. „U nás bolo kameňom úrazu, že disciplinárna komisia (DK) zasadala vždy vo štvrtok a situácie, ktoré sa udiali v piatok boli riešené až na ďalší týždeň vo štvrtok. Tí ľudia v DK neboli profesionáli a mali svoje civilné zamestnanie. Aby to bolo promptnejšie a flexibilnejšie, bol vytvorený senát,“ vysvetľuje člen komisie rozhodcov SZĽH.
„DK neriešila iba extraligu a SHL, ale aj mládežnícke súťaže. Tam sa počas víkendu a týždňa odohrá kvantum zápasov. Nebolo v ľudských silách, aby všetko toto obsiahli. Keď sme chceli držať krok so svetom, musel vzniknúť orgán, ktorý by toto všetko riešil okamžite po zápase alebo na druhý deň,“ dodáva.
Rovnako pozitívne vníma vznik Disciplinárneho senátu aj Rusnák. Ten však poukazuje na dôležitosť lepšej komunikácie.
„Dnes sú sociálne siete. Ivan Ďatelinka (jeden z členov senátu – poznámka redakcie) si dá kameru na seba a ukáže, že hráč dostal dvojzápasový trest, pretože je tu evidentný úder na hlavu a krk iného hráča. Aj hráči a tréneri hneď uvidia, za čo hráč dostane podľa senátu dvojzápasový dištanc. Je to niečo v plienkach, čo sa buduje, ale stále je tu veľký priestor na zlepšenie. Dôležité je, že tu vôbec niečo takéto SZĽH vytvoril a treba to len dať do väčšieho profesionalizmu a väčšej otvorenosti verejnosti,“ odporúča bývalý hokejista.
Mladí rozhodcovia odchádzajú znechutení
Jonák upozorňuje aj na skutočnosť, že základňa mladých rozhodcov je na Slovensku v súčasnosti veľmi úzka. Jedným z dôvodov nezáujmu je dlhá cesta, ktorú musí rozhodca prejsť, aby mohol pískať na najvyššej úrovni, a tým aj dosiahnuť vyššie zárobky.
Začínajúcich rozhodcov taktiež demotivuje, ako sa k nim správajú tréneri a rodičia hokejistov hrajúcich v mládežníckych kategóriách. Aj preto je bežným javom, že po niekoľko odpískaných zápasoch s rozhodcovskou činnosťou skončia.
„Prichádzajú k nám sedemnásťroční chlapci, ktorí skončili s hokejom a chcú začať pískať. Po troch zápasoch odchádzajú znechutení, pretože to nechcú robiť. Nestojí im to za to, pretože zárobok vo výške 1500 až 2000 eur je na leveli žiakov veľmi vzdialený. Taktiež, keď bývalí hokejisti vidia, ako sa tréneri, spoluhráči a rodičia správajú k rozhodcom, tak si povedia, že to robiť nebudú,“ ukončil Jonák.