Na hlavný obsah

Do štyroch rokov by mohli znovu ožiť mamuty: S odvážnym cieľom prišla americká technologická spoločnosť

Jej cieľ podporujú viaceré známe osobnosti.

Do štyroch rokov by mohli znovu ožiť mamuty: S odvážnym cieľom prišla americká technologická spoločnosť
Na snímke mamut v múzeu. Foto: TASR/Michal Svítok

Technologická spoločnosť Colossal Biosciences so sídlom v texaskom Dallase sa domnieva, že už v roku 2028 by sa na Zem mohli vrátiť tvory vyhynuté v dávnych i menej dávnych dobách, ako napríklad mamut srstnatý, dront nelietavý alebo vakovlk tasmánsky.

A to všetko vďaka financiám hollywoodskych hviezd, ako sú Paris Hilton a Chris Hemsworth, uviedol spravodajský portál Independent.

Začínajúca spoločnosť sa označuje za prvú na svete, ktorá sa zaoberá deextinkciou, teda vytváraním organizmov, ktoré spĺňajú vlastnosti druhov považovaných za vyhynuté alebo sú výsledkom kríženia takýchto alebo príbuzných druhov. V súčasnosti vyvíja spôsob, ako oživiť základné gény vyhynutých živočíchov.

Podľa portálu The Intercept získala spoločnosť so sídlom v Texase 235 miliónov dolárov (vyše 213 miliónov eur) od podporovateľov. Medzi nimi sú aj ďalšie známe osobnosti vrátane motivačného rečníka Tonyho Robbinsa a spoluzakladateľa spoločnosti PayPal Petra Thiela. Prispela však aj americká Ústredná spravodajská služba (CIA).

Prvý mamut do konca roka 2028

V rozhovore pre denník Daily Mail generálny riaditeľ spoločnosti Colossal Biosciences Ben Lamm prirovnal proces oživovania vyhynutých tvorov k opačnému Jurskému parku.

„Termín pre nášho prvého mamuta sme stanovili na koniec roka 2028 a momentálne sme na dobrej ceste, čo je skvelé,“ povedal Lamm.

Oživenie prehistorického obra si podľa neho vyžaduje 22-mesačné obdobie tehotenstva. „Ale vzhľadom na to, že iné druhy majú oveľa kratšiu dobu gravidity, je veľmi pravdepodobné, že sa dočkáme iného druhu skôr ako mamuta,“ dodal.

Napríklad obnova vakovlka tasmánskeho, ktorý vyhynul začiatkom 80. rokov minulého storočia, by podľa neho trvala „iba niekoľko týždňov“. Mauricijskému vtákovi drontovi nelietavému, známemu aj ako dodo alebo dunte, ktorého naposledy videli v roku 1600, by to trvalo asi mesiac, povedal Lamm.

„Myslím si, že je veľmi pravdepodobné, že do roku 2028 budeme mať druh. Bude to jeden z troch, o ktorých som hovoril,“ povedal Lamm.

Hoci mamut vyhynul približne pred štyritisíc rokmi, toto veľké zviera má 99,5 percenta spoločných génov so slonom indickým. Upravené gény a kmeňové bunky by sa spojili s vajíčkom samice slona indického. Mamut mohol vážiť až šesť ton.

„Nevezmeme mamutiu DNA a nezalepíme diery,“ povedal Lamm pre Daily Mail. Narážal na katastrofický proces, ktorý zobrazuje sci-fi román Michaela Crichtona Jurský park z roku 1990 a následnej rovnomenná filmová séria. „Snažíme sa vniesť mamutie gény do slonov indických,“ vysvetlil.

Návrat lepšej Zeme

Vo vyhlásení zverejnenom na svojej webovej stránke spoločnosť spresnila, že potomstvo takto oplodneného slona bude „odolnejšie voči chladu so všetkými základnými biologickými znakmi mamuta srstnatého“.

„Bude chodiť ako mamut, vyzerať ako mamut, vydávať zvuky ako mamut. Čo je však najdôležitejšie, bude môcť obývať rovnaký ekosystém, ktorý osirel po vyhynutí mamutov,“ dodala spoločnosť. Tvrdí, že ak by sa tento tvor vrátil do arktického prostredia, mohlo by to byť pre životné prostredie prínosom.

„Mohlo by to pomôcť zvrátiť rýchle otepľovanie klímy. Čo je dôležitejšie, mohlo by to však ochrániť arktický permafrost,“ hovorí spoločnosť Colossal Biosciences. „Návrat mamuta srstnatého znamená návrat lepšej Zeme,“ dodal.

Obyčajné divadlo

Hoci sa spoločnosť Colossal Biosciences oháňa odvážnymi myšlienkami o tom, ako sa na Zem vrátia dávno zaniknuté zvieratá, odborníci túto myšlienku označujú za obyčajné divadlo.

„Odstránenie vyhynutia je vedecká rozprávka,“ povedal Jeremy Austin, riaditeľ austrálskeho Centra pre starovekú DNA. Povedal to pre Sydney Morning Herald v roku 2022. „Snahy o oživenie mamutov sa spoliehajú viac na mediálnu pozornosť vedcov a menej na serióznu vedu,“ povedal.

Lamm však nemieni nechať svoje sny rozplynúť kvôli skepse vedeckej komunity. „Kritici, ktorí tvrdia, že deextinkcia génov s cieľom vytvoriť zástupný druh je nemožná, sú kritici, ktorí jednoducho nemajú úplné informácie a nepoznajú vedu,“ povedal pre The Intercept.

„Od prvého dňa máme jasno v tom, že pri obnove druhov budeme vyvíjať technológie, ktoré, ako dúfame, budú v prospech pre starostlivosť o ľudské zdravie aj pre ochranu prírody,“ dodal.

Začiatkom októbra spoločnosť Colossal Biosciences oznámila, že založila neziskovú nadáciu, ktorá sa zameriava na iniciatívy v oblasti ochrany prírody. Tie by podľa oznámenia využívali technológie vyvinuté spoločnosťou na „rýchlu revolúciu v oblasti ochrany prírody a obnovy ekosystémov“.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet