Francúzska vláda predstaví v parlamente návrh rozpočtu na budúci rok. Navrhuje škrty vo výdavkoch vo výške 40 miliárd eur, s výnimkou školstva, zdravotníctva a obrany. Na daniach chce vybrať o 20 miliárd viac.
Francúzsko má šesťpercentný deficit. Maastrichtské kritériá však definujú pravidlo, že každý členský štát by ho mal udržať pod tromi percentami.
Francúzsky premiér Michel Barnier bol vyjednávačom Únie pre brexit, teraz má však miesto rozvodu za úlohu udržať pokope vládu. Musí presvedčiť parlament, aby mu dal zelenú pre budúcoročný rozpočet.
Snemovni priznal, že to nebude jednoduché. V parlamente nemá žiadna zo strán absolútnu väčšinu. Spojenectvá takmer neexistujú. Nikdy od roku 1958 nebola francúzska politika v takejto situácii. Je to však voľba občanov a treba ju rešpektovať.
Experti sa však zhodujú, že rešpektovať treba aj finančnú realitu krajiny galského kohúta. Premiér ju pred poslancami neskrýval, dlh nazval kolosálny. Treba ušetriť 60 miliárd, vysoký deficit totiž ohrozuje dôveryhodnosť Francúzska na finančných trhoch, náklady na obsluhu dlhu totiž prudko stúpajú.
Čierneho Petra drží v rukách parlament
Francois Geerolf, z think thanku OFCE pre France 24 oceňuje, že dve tretiny chce štát šetriť na sebe a v úvodzovkách len tretinu získať priamo z peňaženiek ľudí. Časť zvýšenia daní sa má okrem toho týkať len firiem s ročnými tržbami vyššími ako jedna miliarda eur.
Čierneho Petra teraz drží v rukách parlament, pripomína Politico. Ľavica, centristi i krajná pravica majú takmer vyrovnané sily a takmer vyrovnane návrh rozpočtu aj kritizujú. Analytik však pripomína, že aj poslanci si dobre uvedomujú, že ak rozpočet neprejde, visí nad krajinou riziko pokračovania patovej situácie, ktorá ešte viac zhorší ekonomiku.
Preto je možný aj scenár, že rozpočet prejde, ale každá strana sa bude snažiť aspoň niečo v návrhu zmeniť, aby pred voličmi nestratili tvár. V prípade, že by nastal opačný scenár a rozpočet neschválili, má však francúzska vláda ešte jedného žolíka, a to prijať návrh dekrétom.
Takýto krok ale čelí takmer vždy kritike verejnosti. Prezident Macron ho napríklad použil pri dôchodkovej reforme.
