V slovenských nemocniciach pracuje približne šesťtisíc lekárov. Už viac ako polovica podala výpoveď. Ide o najväčší počet v histórii hromadných výpovedí. Naposledy lekári protestovali pred dvomi rokmi. Ich masový odchod na niekoľko dní ochromil celé zdravotníctvo v roku 2011.
Október 2011. Vyše 2 400 lekárov podalo výpoveď. Žiadali vyššie platy, zastavenie zmeny nemocníc na akciové spoločnosti, dodržiavanie Zákonníka práce a dofinancovanie systému.
„Toto už nie je hra. Takýto počet výpovedí reálne spôsobí kolaps zdravotného systému na Slovensku so všetkými jeho dôsledkami,“ povedal vtedajší predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Marián Kollár.
Krízam v slovenskom zdravotníctve sa v Správach venovala redaktorka Veronika Čokinová:
Núdzový stav v nemocniciach
Lekári trvali na svojom odchode, vtedajší minister zdravotníctva na transformácii nemocníc. Zhodu nenachádzali ani pri platoch. Lekári chceli zvýšiť o 600 až 1 300 eur, minister im ponúkal 300 eur.
Vláda vtedy vyhlásila núdzový stav v 15 nemocniciach. „Tento núdzový stav je vyhlásený na konkrétnu nemocnicu, ale ani nie na celú nemocnicu, ale na určitý počet ľudí, ktorých potrebujeme, aby zabezpečili zdravotnú starostlivosť,“ priblížil vtedajší minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH).
Núdzový stav mal lekárov donútiť pracovať. Stovky z nich však napriek tomu nenastúpili do služieb, boli náhle práceneschopní.
Rokovania napokon priniesli dohodu. Vláda a odborári podpísali memorandum. Vybojovali si aj vyššie platy, no nie také, aké očakávali. Napriek dohode prišli do našich nemocníc vypomáhať lekári z Česka.
Kríza sa zopakovala v roku 2022
V roku 2022 sa kríza zopakovala. Až 2 200 lekárov vo výpovedi trvalo na ôsmich požiadavkách. Okrem finančného prilepšenia aj na podpore lekárskych fakúlt či reforme vzdelávania mladých lekárov.
Keďže vláda a odborári nenachádzali spoločnú reč, nemocnice sa pripravovali na odchod lekárov. „Nebudú ani urgentné operácie, keď budeme v tej situácii, keď od nás odíde 20 lekárov, my nevieme postaviť nočné služby,“ vysvetlil vtedy primár oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Univerzitnej nemocnice Bratislava Jakub Hložník.
Dohodu brzdili najmä platy. „Obávam sa, že prehral pacient, lebo počas rokovaní to bolo len o platoch,“ povedal vtedajší podpredseda vlády a minister financií Igor Matovič (vtedy OĽANO).
Neplnenie bodov z memoranda
Dohoda napokon padla niekoľko dní pred vypršaním výpovedných lehôt. „Kríza je zažehnaná. Nečaká nás kolaps nemocníc a pacient sa nemusí obávať, že sa nedočká pomoci,“ povedal vtedajší predseda vlády Eduard Heger (vtedy OĽANO).
„Ja osobne som s kolegami z LOZ niekoľkokrát deklaroval, že budem veľmi dbať na to, aby sa body z memoranda postupne plnili tak, ako sú tam napísané,“ uviedol vtedajší minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (vtedy nom. OĽANO).
Odborári však tvrdia, že takmer nič z toho sa dodnes nenaplnilo. Viac ako 3 100 lekárov je preto aj v súčasnosti vo výpovedi.
„Je nám trápne, že Slovensko už tretíkrát musí zažiť výpovede lekárov, aby vláda konečne riešila slovenské zdravotníctvo,“ povedal súčasný predseda LOZ Peter Visolajský.
Pripravenosť na všetky scenáre
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) tvrdí, že sa pripravuje na všetky scenáre, no neverí, že by lekári odišli od pacientov.
„Viem, že lekári sú slušní ľudia a záujem pacientov je u nich, ako aj u mňa na prvom mieste. A spôsob, ako to zabezpečíme, bude predmetom rokovania. Ale som presvedčený, že slovenský pacient nebude ani na minútu v ohrození,“ povedal Šaško.
Opakuje, že zmena nemocníc na akciové spoločnosti nie je na stole. V najbližších týždňoch chce predstaviť plán plnenia memoranda. Vyššie platy však lekári nedostanú.
