Prítomnosť regeneračných iniciačných buniek (RIC) dokáže zaistiť zhojenie rán bez jaziev, uvádza nová štúdia publikovaná českými vedcami. Informovala o tom Akadémia vied ČR (AV ČR).
Schopnosť hojiť sa bez jaziev je typická pre embryá, ktoré sú dokonca schopné zregenerovať i chýbajúce časti tela. Schopnosť hojenia bez jaziev majú aj ešte nenarodené deti. Lekári túto schopnosť využívajú tak, že niektoré korekčné operácie vykonávajú ešte v tele matky.
Rozhodujúcim faktorom pri prežití a správnom vývoji je pravdepodobne rýchlosť uzatvorenia, uvádza AV ČR v tlačovej správe.
Ľudské telo neskôr schopnosť hojiť sa bez jaziev stráca a na mieste rán jazvy ostávajú. Objavenie príčiny, možnosť obnovy hojenia bez jaziev a schopnosť regenerácie stratených častí tela sú v súčasnosti veľmi atraktívnou oblasťou moderného zdravotníctva.
Vhodným objektom sú pre schopnosť rýchlej regenerácie chvosta žubrienky žiab pazúrnatky vodnej (Xenopus laevis) v raných štádiách vývinu. Počas vývinu túto schopnosť na niekoľko dní stratia a neskôr ju opäť získajú, preto sú ideálnym modelom pre štúdium hojenia.
Vedci z Biotechnologického ústavu AV ČR a 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v centre BIOCEV využili pri výskume pokročilé technológie vrátane profilovania jednotlivých buniek. Výsledky svojej práce zverejnili v stredu (2. 10.) v štúdii publikovanej vo vedeckom žurnále Genome Biology.
Obnova pomocou buniek
Výskumníci objavili bunky, ktoré telo dočasne vytvára z bazálnych kožných buniek ako reakciu na zranenie. Bunky sa následne presunú k povrchu rany, kde organizujú ostatné bunky, aby regenerovali chýbajúce tkanivo, a po splnení úlohy zmiznú.
Českí výskumníci tieto „veliteľské“ bunky nazvali regeneračné iniciačné bunky (RIC). Podľa ich zistení sa RIC objavujú iba v tkanivách schopných regenerácie. Ich odstránenie spôsobí stratu schopnosti hojenia bez jaziev a vznik jazvy.
„Teraz pokračujeme v charakterizácii RIC, aby sme mohli vyvinúť liečebné postupy, ktoré ich v poranených tkanivách aktivujú, čím navodia hojenie bez jaziev a umožnia regeneráciu tkanív, ktoré by za normálnych okolností jazvu vytvorili,“ uvádza hlavný autor štúdie Radek Šindelka z Laboratória expresie génov Biotechnologického ústavu AV ČR.
V súčasnosti nemožno spoľahlivo odhadnúť, koľko času zaberie vývoj liečby.
