Finančné zdravie miest bolo vlani dobré a prvýkrát po pandémii stabilizované. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy.
Hospodárenie samospráv sa však stále nedostalo na úroveň pred rokom 2020. Prvú priečku finančného zdravia obhájilo mesto Krásno nad Kysucou.
Mesto Krásno nad Kysucou má šesť a pol tisíca obyvateľov. Nemá žiadne dlhy a ani úvery. Vlaňajší rozpočet ukončili s prebytkom pol milióna eur.
„Mesto sa manažuje tak ako firma alebo domácnosť. Ak sa v domácnosti zníži príjem, tak nerobím veľkú oslavu. Niektorí robia dvoj až trojdňové oslavy s veľkými kapelami a potom plačú, že nemajú na verejné osvetlenie. Tak v našom meste sa takto negazduje,“ priblížil primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa.
Finančnému zdraviu samospráv sa v Správach venovala redakcia Slovenskej televízie a redaktor Erik Vrábel:
Mesto sa snaží usporiadať pozemky a stavať nové bytové domy. Zvýši sa tým počet obyvateľov a tiež príjem pre samosprávu. Ušetrili aj na odpadoch. Každej domácnosti vážia vyprodukovaný odpad, čím motivovali obyvateľov k separovaniu.
„Z 2 600 ton komunálneho odpadu sme za vlaňajšok uskladnili 980 ton, takže jeden a pol krát sme znížili komunálny odpad,“ uviedol Grapa.
Polepšila si Nová Baňa
V rebríčku finančného zdravia si najviac polepšila Nová Baňa. Z minuloročného 29. miesta vyskočila na šieste miesto.
„Snažili sme sa vždy tie peniaze, ktoré máme, neprejesť a investovať tak, aby boli istým spôsobom tie investície vrátené späť, či v úsporách, v rozvoji mesta ako takom,“ vysvetlil primátor mesta Nová Baňa Branislav Jaďuď.
Najhoršie je na tom hlavné mesto
Naopak, najhoršie finančné zdravie má v rebríčku Bratislava. Magistrát a všetky mestské časti spolu. Podľa inštitútu za to môže najmä mestská časť Devín s obrovským historickým dlhom a so záväzkami po lehote splatnosti. Predposledné miesto majú Spišské Vlachy.
„Tam len medziročne sa zvýšil celkový dlh z 31 percent bežných príjmov na 54 percent bežných príjmov. To je relatívne vysoký nárast. Stačí spomenúť, že toto mesto na Spiši malo ešte v roku 2019 len desaťpercentný dlh,“ uviedol riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Dušan Zachar.
„Boli tu dlhy mesta na faktúrach 300-tisíc eur na úveroch zhruba 1,2 milióna eur. Do toho boli projekty, ktoré boli rozbehnuté a vyžadovali si spoluúčasť mesta vo výške 800-tisíc eur. Neboli kryté ani jediným centom, na to sme museli zháňať peniaze,“ priblížil primátor mesta Spišské Vlachy Vladimír Baloga.
Primátor tvrdí, že hospodárenie v obci sa postupne lepší. Podarilo sa im ušetriť dvadsať percent na energiách a s uťahovaním opaskov naďalej pokračujú.
