Maďarsko oficiálne požiadalo o výnimku spod plnenia utečeneckých a migračných pravidiel Európskej únie. Oznámil to minister pre európske záležitosti János Bóka. Informácia je zaujímavá preto, lebo Maďarsko sústavne hlása, že nový migračný pakt odmieta a plniť ho nemieni.
„Minister Bóka komunikuje na sociálnej sieti a tam to všetko oznámil, nie na tlačovej konferencii. Proste napísal eurokomisárke pre vnútorné záležitosti Ylve Johanssonovej list a v ňom spresňuje, že Maďarsko sa chystá vydať sa po holandskej ceste,“ informoval spravodajca v Budapešti Gregor Martin Papucsek.
Podľa Papucseka Holandsko už v septembri podalo oficiálnu žiadosť, aby nemuselo plniť nový nový migračný pakt Európskej únie. Ten vstupuje do platnosti v roku 2026.
Pozrite si celý rozhovor so spravodajcom Gregorom Martinom Papucsekom, ktorý o krokoch maďarska hovoril v relácii Aktuálne :24:
„Budapešť hlása, že zastaviť nelegálnu migráciu možno iba znovunastolením silnejšej národnej kontroly hraníc samotných členských štátov. Maďarsko pritom neodmieta schengenskú zónu, hoci sa stala dolámanou, ako formuloval Bóka,“ parafrázoval Papucsek.
Maďarsko patrí medzi štáty, ktoré najviac protestujú proti migračnému paktu. Doteraz vždy dalo najavo, že ho tak či tak nemieni plniť. Naši južní susedia majú permanentný spor s Bruselom okolo migrácie, no v poslednom čase to prerástlo do tvrdých finančných sankcií.
„Ide o 80 miliónov eur a za každý deň omeškania je to plus milión. Európsky súd tento tvrdý verdikt vyniesol pre nedodržiavanie migračných pravidiel na južnej hranici. Napríklad za zanedbávanie opatery migrantov v dočasných podmienkach a podobne,“ ozrejmil Papucsek.
Dodal, že tamojšia vláda to zaplatiť odmieta, akurát najnovšie pripúšťa, že by Brusel o sumu pokuty znížil podpory poskytované Maďarsku. „Teraz bude mať Maďarsko na rováši aj neplnenie migračného paktu, lebo nemieni na území krajiny vytvárať žiadne migračné tábory. O migračných kvótach ani počuť nechce,“ podotkol spravodajca.
Papucsek tvrdí, že práve naopak, Maďarsko žiada od Bruselu kompenzáciu vo výške miliardy alebo aspoň vo výške 800-tisíc eur. Práve toľko krajina minula na stráženie hraníc počas migračnej krízy. „Nie len svojich, ale aj celej Európy,“ uzavrel.
