Otázniky ohľadom stability súčasnej vlády sa podľa politologičky Univerzity Komenského v Bratislave Anety Világi vynárali hneď po vlaňajších predčasných parlamentných voľbách. Faktory boli podľa nej viaceré.
„Jednak to, že samotná väčšina v parlamente je pomerne malá. Bavíme sa o 79 poslancoch, čo je naozaj len veľmi málo nad nadpolovičnou väčšinu. Otázniky vyvstávali práve pri SNS. Predseda Andrej Danko sa stal po voľbách jediným členom strany, ktorý sa dostal do parlamentu, “ vysvetlila Világi v Ranných správach.
Už vtedy bolo podľa nej otázne, či národniari dokážu udržať jednotu a kohéziu svojho poslaneckého klubu. „Pomerne dobre sa to darilo. Až po roku došlo k tomu, čo sme očakávali, a teda štiepenie či odklon od oficiálnej línie časti poslaneckého klubu,“ dodala.
Spory v rámci koalície podľa nej nevrhajú dobré svetlo na samotnú koalíciu. A to najmä z dôvodu, že jedným z ich hlavných posolstiev pred parlamentnými voľbami bolo, že Slovensko potrebuje „vládu pokoja“.
„To dnes už neplatí. Máme spory, ktoré valcujú politiku. Spory, ktoré sa netýkali podstaty politiky, ale išlo skôr o mocenské a osobné spory,“ vysvetlila politologička. O stave súčasnej koalície hovorí aj fakt, že Národná rada SR je od zvolenia Petra Pellegriniho do funkcie prezidenta bez predsedu, dodala.
„To, že koalícia nebola schopná také dlhé obdobie zvoliť predsedu parlamentu nesvedčí ani tak o stave demokracie, ale skôr o stave koalície,“ uviedla Világi.
Voľby a opozičné protesty
Rok vlády premiéra Roberta Fica (Smer-SD) podľa nej sprevádzalo niekoľko významných udalostí. „Pre mňa ako politologičku sú vždy veľmi zaujímavé voľby a ten uplynulý rok ich mal niekoľko,“ povedala.
Spomenula tiež atentát na premiéra aj opozičné protesty. „Tie pútali pozornosť svojou intenzitou. S nejakými prestávkami trvali od decembra až do februára,“ priblížila.
