Nedeľné (20. 10.) referendum v Moldavsku o budúcnosti krajiny v Európskej únii skončilo so zatiaľ vyrovnaným výsledkom. Po sčítaní viac ako 98 percent hlasov sa vyslovilo 50,03 percenta voličov za ústavné zakotvenie vstupu do EÚ ako ciele krajiny, informuje Rádio Slobodná Európa.
Súčasná proeurópska prezidentka Maia Sanduová podľa neúplných výsledkov získala najviac hlasov v prvom kole súbežných prezidentských volieb, ale nedostala potrebnú väčšinu. Zároveň obvinila „zločinecké skupiny“ z podrývania referenda a kupovania hlasov. Druhé kolo prezidentských volieb sa uskutoční 3. novembra. Informujú o tom svetové agentúry.
V referende bola voličom predložená otázka, či sa súčasťou moldavskej ústavy má stať článok definujúci vstup do EÚ ako strategický cieľ. Stále nie je jasné, ako hlasovanie dopadlo a priebežné výsledky zverejnené o niekoľko hodín skôr ukazovali, že asi 52 percent voličov odpovedalo „nie“ a 47 percent „áno“.
Podľa analytikov sa ale na záver sčítavajú hlasy zo zahraničia, čo je priaznivé pre proeurópsky tábor, píše agentúra Reuters.
Viac informácii o povolebnej situácii v Moldavsku ponúkla v Ranných správach redaktorka Elena Seeber:
Obviňujú Rusko
„Zločinecké skupiny, ktoré spolupracujú so zahraničnými silami odporujúcimi našim národným záujmom, zaútočili na našu krajinu desiatkami miliónov eur, klamstiev a propagandou. Použili tie najhanebnejšie prostriedky, aby našich občanov a náš národ udržali v neistote a nestabilite,“ uviedla prezidentka Sanduová po voľbách.
„Máme jasné dôkazy o tom, že cieľom týchto zločineckých skupín bolo kúpiť 300-tisíc hlasov. To je podvod nevídaného rozsahu,“ dodala s tým, že cieľom tejto akcie bolo podrývať demokraciu.
Druhé kolo prezidentských volieb
Prezidentka Sanduová po sčítaní viac ako 98 percent hlasovacích lístkov mala 41,84 percenta. Bude preto musieť ísť o dva týždne do druhého kola volieb. Jej súperom bude bývalý generálny prokurátor Alexandru Stoianoglo zo Strany socialistov Moldavskej republiky označovanej za proruskú, ktorý získal 26,34 percenta hlasov. Celkovo kandidovalo jedenásť politikov.
Moldavsko opakovane obviňuje Rusko, že proti nemu vedie hybridnú vojnu, vmiešava sa do jeho volieb a vedie rozsiahle dezinformačné kampane v snahe zvrhnúť vládu a zmariť cestu krajiny do EÚ.
Rusko vníma snahu o integráciu Moldavska do EÚ ako negatívny krok a zasahovanie Západu do svojej sféry vplyvu. Moskva ale zasahovanie do diania v Moldavsku popiera a vládu viní z „rusofóbie“.
Od nástupu Sanduovej k moci v decembri 2020 sa vzťahy Kišiňova s Moskvou zhoršili. Jej vláda odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu v roku 2022. Obvinila tiež Moskvu z plánovania zvrhnutia moldavského režimu a diverzifikovala dodávky energie po tom, ako Rusko znížilo dodávky plynu, píše Reuters.
Moldavsko, kde žije okolo 2,5 milióna obyvateľov. Patrí k najchudobnejším štátom v Európe. Nezávislosť od Sovietskeho zväzu vyhlásilo v auguste 1991 a od začiatku nezávislosti musí riešiť otázku ruskojazyčnej a Moskvou podporovanej, avšak nikým neuznanej Podnesterskej republiky. Tá sa odtrhla od Moldavska na začiatku 90. rokov.
Tamojších separatistov vtedy aktívne podporili ruskí vojaci. Rusko v regióne udržiava vojenský zbor 1 500 mužov, ktorý označuje za mierovú misiu.
